Vyber najlepších a umožni im pracovať najlepšie ako vedia! Viac...

Rozbehli sme nový projekt Sloboda v práci na Slovenku. Pozbierali sme sa ako skupina ľudí, ktorých táto téma priťahuje a chceme s ňou niečo riešiť. Zatiaľ nevieme čo presne, chceme túto, podľa nás dobrú vec, lepšie preskúmať, diskutovať o nej a propagovať ju.

Ak vás táto téma zaujala a chcete sa o nej dozvedieť niečo viac, navštívte našu stránku www.slobodavpraci.sk

A sledujte nás na facebooku :)

V okruhu mojich priateľov je pojem ficovolič považovaný za nadávku, poznáme ich teda veľmi málo. Viacerých nás "Bratislavčanov" nedávno zaujímalo, kde tých 40% ficovoličov vlastne je a ako je možné, že tie do očí bijúce klamstvá, manipuláciu a kradnutie nevidia.
Sú na dedinách a chudobnejších oblastiach Slovenska, sú to ľudia, ktorí sa majú horšie ako priemer v BA a boja sa o svoju prácu, lebo vedia, že keď o ňu prídu, je to obrovský problém. Z Maslowovej pyramídy potrieb je jasné, že najprv človek musí mať naplnenú potrebu bezpečia (istoty), až potom prichádzajú na rad pojmy ako sloboda, ktorá zahŕňa zodpovednosť a pravdu. Keďže necítia istotu pravidelného príjmu, tak sa necítia bezpečne, takže istoty sa stávajú ich prioritou číslo jedna.
Myslím, že ak by nás "Bratislavských liberálov" zasadili do takého prostredia, najprv by sme ho chceli zmeniť, ale ak by sa nám to nepodarilo, tiež by sme skĺzli k týmto prioritám. A keďže neveria, že sami môžu zmeniť prostredie okolo seba, zostáva jedine voliť istoty od štátu.
Mal som možnosť sa s jedným ficovoličom dlhšie rozprávať. Verím, že ak sa mi niekto javí ako zlý, môj obraz o ňom nie je kompletný. Snažil som sa teda pochopiť jeho situáciu a nájsť ten uhol pohľadu, z ktorého Fico vychádza ako človek, ktorého treba voliť. Tu sa pokúšam ten pohľad popísať tak, ako som ho porozumel. Ficovolič je presvedčený, že:

• Kradnú úplne všetci (politici). Keďže nie všetky kauzy sú známe a aj z tých známych nebolo dokázané, ktoré sú pravdivé, nevieme ani povedať kto kradne viac.
• Keďže napr. Sulík je bohatý podnikateľ, pravdepodobne kradol.
• Nedokázalo sa, že hlas podobný hlasu Róberta Fica je autentický.
• Keďže za Dzurindu sa privatizovalo a za Fica nie, pravdepodobne sa za Dzurindu kradlo viac.
• Uznávam, že Fico robí niekedy hlúposti, ale to je logické, veď je predsa zlodej (ale nediskvalifikuje ho to, lebo zlodeji sú všetci).
• Mám veľmi negatívne osobné skúsenosti s korupciou za Dzurindu a menšie osobné skúsenosti s korupciou za Fica.
• Mladým stranám neverím, lebo ešte nič nedokázali.
• Prieskum o korupcii na Slovensku je pochybný a vlastne skoro akékoľvek štatistiky sú len presným súhrnom nepresných čísel, takže im neverím.
• Štátny dlh a Euroval sú veľmi abstraktné veci vzdialené od reálneho života. Doterz s našim dlhom problém nebol, tak pravdepodobne nebude ani v budúcnosti. Nevidím vplyv týchto ekonomických teoretických abstraktných vecí na môj život, ale vidím, že z dotácií EU nám zateplili školu a v susednej obci vybudovali kanalizáciu a bolo by ešte dobre zvýšiť minimálnu mzdu - toto sú totiž veci, ktoré sa nás priamo dotýkajú. Keďže nám EÚ tieto veci zaplatila, mali by sme ich vrátiť.
• Nevadí, že sľúbime, že zaplatíme peniaze do eurovalu, lebo keďže ich nemáme z čoho zaplatiť, tak ich reálne nezaplatíme. Ale ak by sme to nesľúbili, nemci by nám narobili problémy.
• Je síce možné, že ak bohatých nebudeme zdaňovať viac, pomôže to budovaniu podnikateľského prostredia, ale to tu nevyužijeme, lebo nikto z nás nemá na to aby začal podnikať a ak by aj začal, nemá tu komu predávať, keďže ľudia sú tu chudobní. Podnikatelia zo zahraničia (Volkswagen) investujú hlavne v Bratislave a odpúšťajú sa im dane čo nie je fér. Ak zdaníme bohatých, je to jednoduchá cesta ako získať peniaze do štátneho rozpočtu.
• Keď budem chorý, sám si drahú operáciu nezaplatím. Štát mi vie aspoň garantovať akú-takú zdravotnú starostlivosť, ale nenechá ma zomrieť.
• Za komunistov bola zdravotná starostlivosť lepšia, čo dokazuje, že súkromné dravotné poisťovne to kazia.
• Za Fica sa v okolí nezrušila židna nemocnica, nedávno ich zrušili niekoľko. Za Fica sa vybudovala záchranka.
• Zdravotné poisťovne, ich majitelia a administratíva, spotrebúvajú veľa peňazí z platieb ľudí za zdravotné poistenie, preto je dobré aspoň ich zisk vrátiť do zdravotného systému a ešte lepšie by bolo ich všetky okdem všeobecnej zrušiť, potom by všetky peniaze zostali v zdravotnom systéme.
• Pomer platu riaditeľa a robotníka v Nemecku je oveľa menší ako na SR a štát by mal zasiahnúť aby to tak nebolo.
• Sami si proti zamestnávateľovi pomôcť nevieme, lebo ak sa niekto ozve, príde o prácu. Pomôcť nám môže jedine štát.

Čiže celé je to o osobnom presvedčení. O tom či veríme objektivite pohľadu zo zahraničia, či veríme, že hlas podobný Ficovi je Ficov hlas, či veríme, že politici alebo podnikatelia kradnú alebo nie, či veríme sebe, že sa o seba vieme postarať sami. V prostredí, kde majoritným zamestnávateľom je štát, kde ľudí schopných a odvážnych začať podnikať je minimum a kde tých pár podnikateľov sú zdierači a teda jediným spôsobom akým sa stať bohatým človekom je kradnúť, v taktomto prostredí je osobné presvedčenie o horeuvedených veciach úplne iné, ako v prostredí poctivých podnikateľov začínajúcich z ničoho, ktorí nepotrebujú štát a vedia sa o seba sami postarať, kde sú známe príbehy ľudí, ktorí zbohatli poctivo a dostatočne platia svojich zamestnancov, v prostredí, kde ľudia rozumejú ekonomickým teóriám a robili rôzdne prieskumy a vidia, že sa im dá veriť, v prostredí, kde ľudia možno aj stretli niekoľko poctivých politikov...

Záleží mi na tom, ako ma vidia iní. Pohľad z vonku vie byť užitočný, lebo ma vie prebudiť z nepravdivého videna samého seba, ale čo robiť keď mám z viacerých smerov nejakú správu o sebe, ktorá je podobná tomu, čo si o sebe sám myslím, všetko mi to zapadá a zrazu príde človek, ktorý sa pre mňa stane dôležitým a začne mi hovoriť, že som iný - nedostatočný. Začne mi dávať najavo, že ma vníma inak, ako sa vnímam ja a ako ma vnímajú iní. Je to pre mňa šok, snažil som sa na to všetko pozrieť kriticky a ešte raz a znova, veď sa predsa môže stať, že jeden má pravdu a ostatní sa mýlime a práve v takýto prípad môže ukázať malú a nenápadnú tajnú chodbu k niečomu krásnemu, ale keď mi to ani pod n-tom pohľade nedáva zmysel a daný človek nevie dostatočne dobre obhájiť jeho videnie (vždy som v tom našiel protirečenia) tak čo potom? Viem, že mi na názore daného človeka záleží a viem, že sa mu na mne niečo, čo nevie vysvetliť nepáči, neviem z toho dostať konštruktívnu spätnú väzbu pre mňa, tak čo vtedy? Môžem buď slepo uznať, že som proste nejakým neurčitým spôsobom nedostatočný, alebo to môžem uzavrieť tak, že ten človek proste zle vidí. Je mi ťažké uznať, že niekto pre mňa dôležitý sa proste mýli, je mi ťažké uznať, že sa nevieme pozrieť spoločnou optikou. Možno je to ťažké práve preto, lebo mi to dáva informáciu, že niečo (niekoho) nedokážem pochopiť, takže som asi nedostatočne chápavý.

Ak však platí, že daný človek ma vidí nedostatočného, prečo je pre mňa dôležítý? Asi práve preto! Som (a myslím, že nás je väčšina) naučený sústrediť sa na chyby. Názor množstva ľudí, ktorí ma majú radi zrazu nie je dôležitý, lebo je tu jeden, ktorý nemá. Zrazu nie je nič dôležitejšie, ako presvedčiť aj tohto jedného človeka, že som dobrý. V takomto rozpoložení má tento človek nado mnou moc a to je zle. Je ťažké nesústrediť sa na čierny fľak na bielej stene, ale ak to nedokážem, prídem o tých, ktorí ma majú radi a aj sám o seba. Niekedy proste treba uznať, že niektorí ľudia sú proste ..., kašľať na nich a ísť ďalej.

Na internete je dosť veľa zdrojov relatívne objektívnych informácií, podľa ktorých si môže faktuchtivý človek spraviť vlastný názor o politikoch, stranách a vládach. Tu prinášam niekoľko, ktoré ma zaujali najviac:

• ukradli.sk - kauzy Ficovej vlady (zdroj: SDKÚ)
• oklamali.sk - klamstvá Dzurindovej vlády (zdroj: SMER-SD)
• Volebné programy - pekné porovnanie hlavne z hľadiska moci štátu
• Korupcia na Slovensku podľa Transparency International
• demagog.sk - kto koľko klamal - hodnotenie pravdivosti výrokov politikov v diskusných reláciách. Zaujímavosť: Manipulácia hlasovania v relácii Na telo.
• Ktorý poslanec hlasuje ako vy - Tu si môžete zistiť, s ktorými poslancami máte najviac podobné názory.
• dotankoch.sk - Porovnanie strán a poslancov podľa dochádzky v parlemente, vzdelania, perlivých výrokov, loajálnosti k strane a pod.
• politikaopen.sk - majetok a záväzky niektorých politikov / kandidátov
• znasichdani.sk - personálne prepojenia k zákazkám z verejných zdrojov
  
• Kauza Gorila (povinné čítanie pred voľbami) a analýza financovania strán podľa Gorily.
• cenastatu.sk - Hospodárenie štátu - koľko štát vyberie a na čo míňa, štátny dlh a plytvanie
• tender.sme.sk - Prehľad výsledkov tendrov od roku 2005
• otvorenezmluvy.sk - Hodnotenie výhodnosti zmlúv uzatvorených štátom
• Otvorená samospráva - Hodnotenie transparentnosti 100 najväčších slovenských miest

Niekde som videl graf HDP na obyvateľa v porovnaní k priemeru Eurozóny, neviem ho ale ani za svet nájsť, ak viete, prosím pošlite mi linku. Jeho výhodou bolo, že Slovensko porovnával s okolitými krajinami, čo odfiltrovalo vplyvy krízy (lebo kríza bola aj u susedov), takže bolo vidieť ktorá vláda ako vládla. Bolo z neho napr. vidieť, že vplyv zmeny vlády sa prejavil až v jej treťom roku.

Je agilná metóda vývoja softvéru, ale môže sa používať na koordináciu ľudí aj v ne-softvérových projektoch. Dôraz je kladený na priebežné výsledky, silu tímu a komunikáciu.

Plánovanie
Na začiatku projektu sa robí plánovanie na nejaký celok. V projektoch spravidla na celú dobu, do kedy je jasná vízia (napr. výroba stránok), alebo kontinuálna (napr. údržba stránok) vždy po nejakej vopred stanovenej dobe, kedy to má zmysel a do kedy sme schopní viac-menej predvídať. Nemá cenu plánovať na päť rokov dopredu.
Pri plánovaní sa vždy vezme celá vízia a rozoberie sa na menšie celky (story), tak aby bol vždy jasný výsledok. Neriešia sa technické veci, ako čo spraviť. Každý z týchto prvkov musí mať jasný výsledok, tak aby bolo jasné, kedy je hotový. Ak story nemá jasný výsledok, nemôžeme si byť istí, že všetci majú namysli to isté. Potom sú tieto story usporiadané podľa priority, kedy žiadna by nemala mať rovnakú prioritu ako iná, aby bolo jasné, ako sa bude postupovať. Spravidla sa ale pracuje na viacerých strory súčsne. Posledná vec, ktorú je treba spraviť je odhadnúť, koľko času za ideálnych podmienok, ktorá story zaberie. Toto musí korešpondovať s časovými možnosti na tú zvolenú dĺžku cyklu. Ak si napr. poviete, že daný projekt budete len udržiavať, tak kľudne zvoľte čas pol roku a v rámci daného polroku si na to vyčente len 30 dní. Súčet odhadov potrebných krokov vtedy nesmie presiahnúť oných tridsať dní.
Po konci tohto veľkého obdobia sa vyhodnocuje čo sa podarilo, čo sa nepodarilo, čo by sa malo zlepšiť, kde bol zádrheľ a tak podobne. Spravidla sa to robí pred ďalším plánovaním tak, aby sme si z toho mohli vziať ponaučenie do ďalšieho obdobia. Tiež je to skvelá príležitosť osláviť uplynulý čas ;-)

Cyklus (Sprint)
Je to pravidelný (v Kerio dvojtýždňový) cyklus počas ktorého je cieľom, aby sa vybrané časti projektu dokončli. Na začatku sa spraví scrum meeting, kde si ľudia (spravidla podľa priorít) vyberú, ktoré stories dokonča v rámci daného sprintu. Tieto vybrané stories rozdelia do menších ešte detailnejších častí - úloh/taskov. Každý si vyberie niekoľko konkrétnych úloh a spoločne odhadnú, koľko hodín bude trvať dokončnie každého z nich. Na upresnenie odhadov sa používa skupinová diskusia, čo pomáda upresniť odhady a zároveň si ujasniť ako kto chápe danú úlohu. Ak sa odhady časov zásadne líšia, je pravdepodobné, že zadanie nechápu rovnako a tu majú príležitosť si to vyjasniť. Odhaduje sa s ohľadom na reálne podmienky - keď má niekto napr. ťažšie obdobie, plánuje dovolenku, prípadne pracuje na ďalších projektoch, naplánuje si menej úloh. Úlohy si ľudia vyberajú sami, nie sú im priraďované nikým iným. Úlohy sa vyberajú s ohľadom na to, že niektoré sa nemusia stihnúť, takže sa zvyčjne najprv rieši niekoľko "must" a potom "nice-to have" úloh. Každý potom pracuje na svojich úlohách. V spoločom systéme (v niektorých oddeleniach vo forme papierikov na nástenke) sa eviduje, v akom stave sú ktoré úlohy. Stavy sú: 1. todo - treba spraviť, 2. proces - pracuje sa na tom, 3. done - hotovo. Eviduje sa aj kto má danú úlohu priradenú.
Na konci sprintu je hodnotiaci meeting kde sa zhodnotí čo sa podarilo, čo nie a čo sa nabudúce spraví inak. V Kerio majú pravidlo, že  každý musí povedať jednu pozitívnu vec. Na konci sa musí ukázať niečo hotové. Tu sa sumarizuje, kto mal ako realistické odhady a vypočítava sa tzv. velocity (rýchlosť). Je to koeficient realistickosti odhadov. Vypočítava sa ako pomer súču odhadovaných hodín všetkých taskov, ktoré si daný čovek naplánoval k súču odhadovaných hodín taskov, ktoré dokončil. Keď si napr. čovek naplánuje, že dokončí task1, ktorý odhadne na 40 hodín, task2, ktorý odhadne na 5 hodín a task3, ktorý odhadne na 2 hodiny a do konca cyklu zrealizuje task1 a task3, tak jeho rýchlosť je (40+5+2)/(40+2) = 47/42. Jeho ďalšie odhady sa potom násobia týmto koeficientom. V Kerio sa ukázalo, že dlhodobo majú priemerný koeficient 0,7. Nikto neeviduje koľko hodín reálne odpracoval, odhady spresňujú pomocou tohto koeficientu a skupiny.
Ak by klient zmenil zadanie v strede cyklu, spraví sa preplánovanie. Na začatku spolupráce sa experimentuje s dĺžkou sprintu, keď sa napr. ukáže, že 2 týždne sú málo, zväčší sa.
Vo full time práci sa každý deň konajú stand-up meetingy, kedy každý povie, čo spravil včera a čo bude robiť dnes tak, aby se aktuálne problémy mohli ihneď riešiť, aby bolo vidieť ako sa v rámci sprintu posúvame, aby jednotliví ľudia mali jasno vo svojich záväzkoch a aby vedeli, že keď to nesplnia, budú to musieť vysvetľovať (dobrý psychologický prvok). Tento meeting by nemal trvať dlhšie ako 15 minút. Konkrétnejšie otázky resp. problémy sa potom riešia individálne, aby sa nezdržiaval zbytok tímu.
V distribuovanom týme to je to trochu problém, preto som to vynechal. Tam je lepšie zvoliť kratšie sprinty.
Kedykoľvek sa vyskytne ďalšia úloha (napr. upgrade serveru, aby stíhal požiadavky), je to pridané do Strory a priradená priorita.

Dôležité role
Product owner(klient) - ten kto vie čo chce. Ak nie je súčsťou tímu a nechceme ho každý deň otravovať, stanoví sa člen tímu, ktorý ho bude suplovať vo vnútri. Musí byť prítomný na vyhodnotení a plánovaní sprintu, aby mohl tím korigovať a prípadne prehodnotiť priority.
Scrum master - čosi ako koordinátor. Nie je to šéf, ale pomáhač, odstraňuje ľuďom prekážky v práci, stará sa aby mali všetko čo potrebujú, nesmie trestať.  Má na starosti aby veci boli reálne, drží klienta pri zemi. Organizuje každý scrum meeting. Spravidla je to čen vývojového tímu, takže je aj vykonávačom niektorých úloh. Nerieši všk osobný rozvoj ľudí, stará sa o proces, ale nie o tím.

Zodpovednosť
Systém je založený na dobrovoľnosti, sebariadení a zodpovednosti. Ľudia s väčšou pravdepodobnosťou v dohodnutom čase dokončia úlohy, ktoré si vybrali sami, oproti úlohám, ktoré im pridelil niekto iný. Pokiaľ ľuďom tento systém nevyhovuje, tak nemá zmysel. Chlapíkovi na začatku skúšobnej doby povedali: "Ak sa ukáže, že budeš potrebovať nad sebou manažéra, ktorý ti bude musieť prideľovať úlohy a kontrolovať ťa, budeš musieť odísť!"
Tiež je založený na komunikácii. Kedykoľvek je nejaký problém, nenechávať si ho pre seba! Nie je jasné čo se má robiť? Nenechať si to pre seba a snažiť sa to vyjasniť. Keď to čovek nejako spraví podľa seba, je veľká šanca, že to bude musieť prerobiť a to zaberie dvojnásobok času.

Na stretnutí riaditeľov akademických knižníc som prezentoval o vybraných zaujímavostiach a odporúčaniach ku stratégii informačnej bezpečnosti.

Na stretnutí Peoplecommu sme sa dohodli, že každý o 2 týždne napíšeme tzv. Happiness report, teda čo pozitívne sa nám stalo za dané obdobie. Keď sa na posledné týždne pozriem spätne, napadajú mi najmä negatívne emócie - strašne veľa stresu, spor so šéfom, priateľka, ktorá sa mi neozýva, rekordne preplnené mailboxy. Zároveň to však boli týždne, kedy som sa rekordne veľa naučil o sebe a zistil, aké je to skvelé, keď má človek priateľov, ktorí pomôžu. Začnime od začiatku:

Sedel som vo vlaku na príjemnej ceste na sever Čiech na stretnutie, od ktorého som nevedel, čo mám čakať a presne to mi prinieslo :) Zažil som skvelú atmosféru so zaujímavými ľuďmi, ktorí mi dali toľko inšpirácie, že som nestíhal zapisovať. Keď si na ten víkend spomeniem, vybaví sa mi teplo a jasné svetlo - nie z lámp, ale  z myslí. V jednom momente, kedy som držal v rukách papier, na ktorom boli múkou rozrobenou s vodou polepené výstrižky z novín, ktoré ma majú reprezentovať, sa mi spojili dva rozličné obrazy seba a ukázali mi, v čom som dobrý a v čom som sa pri pohľade na seba mýlil. Konečne som pochopil, ako je možné, že ma jeden človek považuje za ľavicového anarchistu a druhý za bezcitného kapitalistu :)

Po návrate z akcie nasledovalo obdobie hľadania bytu, bolo to veľmi stresujúce, najmä keď priemerne raz za týždeň som dostal supermega ponuku, ktorú bolo treba rýchlo vziať. Tu mi zas pomáhali priatelia, ktorí ma vracali do reality a podávali mi záchranné kolesá keď som sa panicky potápal v kompromisoch a strachu z dôležitého rozhodnutia. Najhoršie to predvčerom, keď som skoro kúpil super byt v Rajke, trvalo mi 3 dni kým som si uvedomil, že tam teraz bývať nechcem a keď som tú ponuku odmietol, akoby mi padol desaťtonový kameň zo srdca. Naučil som sa, že pri dôležitom rozhodnutí spanikárim a jediné, čo mi pomôže je rozum a ľudia, s ktorými sa môžem poradiť. Obom veľmi pekne ďakujem :) Tiež som sa naučil veľa o realitách a uveodmil som si, že mi je dobre tam kde som a teraz byt naozaj nepotrebujem. Bolo to aj o vzťahoch so všetkými ľuďmi, s ktorými som komunikoval. Veľakrát som musel povedať "nie". Pri takom výbere bývania si človek musí ujasniť celý život - kde, s kým, ako s peniazmi, akým smerom to asi pôjde, čo ak sa toto a hento pokazí a hlavne akým smerom chcem ísť... Naozaj poučná lekcia.

Spor so šéfom sme aj s kolegami vyjasnili sedemhodinovou diskusiou, neviem, či pochopil, ale teší ma, že počúval a nenaštval sa, hoci sme mu riadne nakladali... Aj ja som dostal spätnú väzbu. Pri ňom aj pri mojej priateľke som si uvedomil, že mám ešte na čom popracovať v empatii. Baví ma posúvať sa týmto smerom.

Keď som minulý týždeň telefonoval s rodičmi a obaja sa ma opýtali, ako sa mám, obom som odpovedal: "Naprd, pohádal som sa s frajerkou..." Pred pár rokmi by som to s nimi asi nechcel zdieľať a odbavil by som to štandardným: "V pohode." Potešil som sa, že sme sa navzájom priblížili a myšlienka, ze aj v ťažkých chvíľach mám v nich nejakú istotu mi pridáva pokoj. Keď toto píšem tak sa umievam :)

Dnes som si dal deň voľna a hneď som vyčistil polovicu mailboxu a spravil roboty ako za 2 dni v práci. Jasne tu vidím, že keď nemusím, tak to ide. Je úžasné sledovať, ako mi len po jednom dni oddychu začnú napadať skvelé nápady a začnem robiť veci, z ktorých mám radosť, hoci sa k nim neviem v záplave bežných úloh dokopať.

Teraz tu po dlhom čase prekonávam fóbiu z písania, pijem skvelý čierny čaj, ktorý som si doniesol priamo z jeho plantáže v Malajzii a píšem tento blog. A zajtra si chcem kúpiť nový hrniec.

Dá sa povedať, že celé tieto týždne sa zhmotňujú v tomto momente, kedy cez bývanie, prácu, vzťahy a zážitky jasnejšie vidím svoj život. Podobne ako tento happiness report - nie je úplne pozitívny, ale je rozmanitý, intenzívny a iný - je môj!

From: www.xkcd.com/936