Na motiváciu ľudí sa väčšinou hľadí v zmysle: "ako motivovať iných aby robili to čo ja chcem". To je dosť ťažké, niekedy nemožné. Mne sa oveľa viac páči a zdá sa mi, že aj lepšie funguje prístup: "ako umožniť iným čo najlepšie využiť a rozvíjať to, čo v nich je (realizovať sa) a ako to čo najlepšie využiť k nášmu vzájomnému prospechu, resp. prospechu všetkých."
Tých najschopnejš ľudí často prakticky nemožno motivovať, ale bývajú sami motivovaní. Motivácia vychádza z nich a nadšením dokážu pritiahnúť/motivovať ďalších. Často sa dokonca priečia vôli vedenia lebo chcú robiť veci ešte lepšie... Snažiť sa týmto ľuďom "pomáhať" tak ako to nechcú môže znamenať klásť im prekážky. Najlepšie je im tie prekážky odstraňovať a nechať ich bežať takým smerom a rýchlosťou, ako je im prirodzené. Pravdepodobne to bude oveľa lepšie ako im kedy dokážeme naprojektovať či prikázať.
Motivácia je ako vietor na mori, nedokážeme ho ovládať ale môžeme ho využiť. Schopní kapitáni s jeho pomocou dokážu dostať loď kam chcú nech fúka ktorýmkoľvek smerom.
Vietnam je trinásta najľudnatejšia krajina sveta. Najväčšie mesto Ho Chi Minh City (Saigon) má osem miliónov obyvateľov ktorí jazdia na piatich miliónoch motoriek. Prechádzať tu cez ulicu, je to ako tancovať tango. Stratégia je jednoduchá - rozdeľuj a panuj - sústreď sa na každý pruh (aj keď v prípade motoriek človek nikdy nevie kde to je) zvlášť a neprestávaj dúfať, že ťa včas uvidia. Vyžaduje si to dobré sústredenie, lebo odtlačok kolesa sa z chrbta zmýva dosť ťažko. Začíname, postaviť sa na kraj ulice, nohy pekne k sebe, hlava otočená doľava, telo vystreté. Hľadáme medzeru medzi motorkami, aha, tu je pár metrov! Prvý veľký krok a stop! Necháme mladého s frajerkou prefrčať. Za ním ďalší. Všimne si ma táto pani v pyžame? Všimne a obchádza. Druhý veľký krok, aha rodinka na mopede, ale tú ešte stíhnam predbehnúť! Skok, dva, ešte nejaké motorky s jazdcami s typicky nindžovsky zakrytými ústami alebo japonskými rúškami a la "nechcem prasačiu chrípku", trocha šťastia a som v strede. Malý výdych a presne ako pri tangu prudký obrat hlavy o 180 stupňov na opačnú stranu. Začína druhé kolo a v ňom ďalšie desiatky tanečných partnerov. Deň, noc, všetko jedno - táto hudba ulice nikdy neprestane hrať. Nakoniec pridávam citát z Lonely Planet: "Vietnamci neradi volajú políciu. V prípade sporov veci riešia hneď na mieste - peniazmi alebo päsťami." Inak je Vietnam veľmi zaujímavá a rozmanitá krajina s pohodovými mierumilovnými ľuďmi.
Táto pieseň mi veľmi pripomína cestovanie a najlepšie sa sa hodí práve na tento moment - návrat. Začína slovami "pred dvomi týždňami...". Takto pred dvomi týždňami sme v starom indickom roztrasenom autobuse a prechádzali cez pohorie Western Ghats na juhozápade Indie. Sedel som úplne v predu, vedľa šoféra, nohy vyložené na motore a s úžasom sledoval lesnatú krajinu ktorú pretínala len prašná cesta z hnedočerveného piesku. Ani tam nebolo veľa ľudí. Len občas nám šiel naproti typicky indicky pomalovaný a vyzdobený nákladiak alebo autobus. Počúval som presne túto pieseň a tešil sa z peknej chvíle.
Čím väčšia cesta, tým väčší zážitok. A táto bola moja najväčšia. Teraz som "doma" (v podnájme v Bratislave), mám tu zbalený ruksak, veci nakúpené počas celej cesty, spomienky na celý život. Ani to neviem celé opísať, je toho tak veľa... Každopádne takéto skúsenosti prajem každému. Domov som sa tešil, ale teraz práve prežívam kultúrny šok z návratu do reality. Je to veľmi zvláštny pocit. Po silnom emocionálnom zážitku potrebujem chvíľu na zotavenie. Idem spať...
Dido - Sand in my shoes
Two weeks away it feels like the world should've changed But I'm home now And things still look the same I think I'll leave it to tomorrow till unpack Try to forget for one more night That I'm back in my flat on the road Where the cars never stop going through the night To real life where I can't watch sunset I don't have time I don't have time
I've still got sand in my shoes And I can't shake the thought of you I shake it all, forget you Why, why would I want to I know we said goodbye Anything else would've been confused but I wanna see you againTomorrow's back to work down to sanitation should've run back ?? before I left here Try to Mama show her that I was happy here Before I knew that I could get on the plane and fly away From the road where the cars never stop going through the night To real life where I can't watch sunset And take my time Take up our timeI wanna see you again Two weeks away, all it takes to change in time around by falling I walked away and never said that I wanted to see againI wanna see you again I wanna see you again
