Jedna z vecí, ktoré som si v posledných dňoch uvedomil o vzťahoch (a príde mi podobne jednoduchá ako ostatné veci o vzťahoch) je: "Vzťah sa nezačína prvým hlbokým bozkom, začína sa v momente, kedy daného človeka spoznám."
To, že sme sa pobozkali, alebo to, že sme mali sex ešte neznamená, že sme spolu. A čo vlastne znamená: "sme spolu"? Zaujímavé je, že na to, čo som doteraz nazýval "vzťah" (akože spolu chodíme) neviem v Slovenčina nájsť výstižné pomenovanie. Milenecký vzťah, láska, chodenie spolu, manželstvo... každé znamená niečo iné, akoby všetky chodili okolo daného toho nepomenovaného druhu vzťahu. Spomenuté pojmy sú vlastne determinované konkrétnymi hmatateľnými dokázateľnými aktmi, ktoré nastali. Sexujeme, tak sme milenci. Zosobášili sme sa tak sme manželia. Sme často spolu a máme sa radi, tak spolu chodíme. Ale ako pomenovať to, čo je medzi dvomi frajermi, resp. tými, ktoré spolu chodia? Ešte aj toto slovo "frajeri" tu znie veľmi nevhodne.

Úroveň lásky

Keď "sme spolu", je to láska? Jedine ak by aj tá bola nejak odstupňovaná. Na začiatku vzťahov už spravidla hovoríme, že "sme spolu", no ešte nehovoríme o láske. Znamenalo by to teda, ze je možné k človeku cítiť len takú maličkú lásku. Čiže na začiatku, keď sa prvý raz stretneme tak ťa trošinku ľúbim a ak to prerastie ďalej tak ťa budem ľúbiť... koľko vlastne? Takáto špecifikácia lásky sa mi zdá urážkou alebo zdegenerovaní toho, čo si pod láskou predstavujem. Alebo je to predsalen tak? Žeby medzi každými dvomi ľuďmi (možno dokonca aj inými subjektami, ku ktorým človek môže mať pozitívny vzťah) bolo isté množstvo lásky a to, čo nazývame láskou vlastne znamená "veľa lásky"? Nech je to akokoľvek, takto mi to dáva zmysel. Môžeme to nazvať intenzita vzťahu, alebo množstvo lásky. Opakom lásky je nenávisť (resp. strach). Teda nenávisť/strach je záporná láska.

Vzťah

Funguje to teda asi tak, že keď niekoho spoznám, vytvorí sa mi v hlave záznam kde si k danému človeku priradím rôzdne predsudky/emócie. Napr. "pekná", "inteligentný", "prísny", "vzrušujúca" ako parametre vzťahu, ktorý k danému človeku mám. To všetko je nejak naviazané (asi ako upresnenia) na hlavný parameter - úroveň lásky. Zo zjednodušeného pohľadu na fungovanie mozgu to dáva zmysel, ale na to sú iní experti. Každopádne keď pomyslím napr. na nejakého človeka, pocítim tieto emócie uložené v jeho zázname v mojej hlave. Keď sa poznáme tak máme nejaký vzťah. Je medzi nami láska istej intenzity (možno aj záporná). Keď prekročí istý prah, vyvolá isté emóciea, zvykneme povedať: "ľúbim ťa."

"Sme spolu"

Ťažko nájsť smerodajné ukazovatele, kedy s danou osobou "sme spolu". Tento stav je ťažko definovateľný. Ťažko teda aj povedať nejaké požiadavky na prežívanie či činnosti, ktoré sú v danom stave správne. Každý to máme inak a je to tak pekné. Môžeme mať nádherný vzťah, ktorý sa bude navonok prejavovať úplne inak ako rovnako nádherný vzťah iných dvoch ľudí. Prežívanie väčšiny ľudí je asi podobné, no mňa to vôbec nemusí zaujímať.

Úspešný vzťah

Uvedomil som si, že v mojich vzťahoch som kládol nejaké požiadavky na to, ako by to malo vyzerať, no hlavne na to, čo by som mal cítiť. Hoci samotná láska tam bola a bola pomerne intenzívna, ostatné emócie boli v rôzdnych vzťahoch rôzdne. Líšili sa emócie úrovne šťastia, zamilovanosti, vzájomného porozumenia, obdivu, príťažlivosti, vášne, ... No ja som mal v hlave sadu podmienok, ktoré by moje prežívanie malo spĺňať, aby to bol dobrý vzťah a keď som sa podľa daných podmienok necítil, radšej som to ukončil, hoci to bolo celkovo pekné. Neľutujem (hehe, čo človek asi cíti, keď mimo kontextu povie: "neľutujem"?), ale môžem sa poučiť.

Otázka, ktorú v posledných rokoch vážne riešim je: "Ako rozoznať, či ona je tá pravá?" Keď som sa pýtal starších a skúsenejších, odpovede boli v štýle: "To (na začiatku) nevieš" a: "Po nejakom čase to vieš/cítiš." Líšili sa v tom čase. Niektorí to vedeli hneď, niektorí až po rokoch. Záver z tohto malého prieskumu je, že je úplne normálne (dokonca pravdepodobné), že to na začiatku vedieť nebudem. Určite však viem odhadnúť pravdepodobnosť úspechu. (Ktorý vzťah je vlastne úspešný? Ten, ktorý neskončí rozchodom? Z tohto pohľadu sú všetky moje "vzťahy" neúspešné, no ani jeden neľutujem. Sú teda neúspešné?) Otázka, ktorá sa tu vynára je, že keď si uvedomujem, nízku pravdepodobnosť "úspechu" mal by som pokračovať alebo nie? A pokračovať v čom vlastne? Veď môžeme ísť do kina aj tak. Ale mali by sme sa napr. pobozkať keď to v danom momente považujem za príjemné a zároveň predpokladám, že z toho veľká láska nebude? A ako teda v tomto zmysle správne odpovedať na otázku: "ako to so mnou myslíš do budúcnosti?"

Rob čo chceš ale hovor čo cítiš

Zo spleti týchto všetkých neurčitostí sa mi vynára jednoduchá odpoveď: "Rob čo chceš ale hovor čo cítiš." Toto je pre mňa zo všetkého tu spomenutého úplne najdôležitejší záver. Verím, že je to kriticky dôležité v akomkoľvek vzťahu. Dá nám to možnosť spoločne sa rozhodovať a istým spôsobom zdieľať zodpovednosť. A najmä tým zvýšime istotu vo vzťahu (viem na čom som).

Veľmi dlho mi trvalo, kým som si uvedomil, že nie som zodpovedný za prežívanie toho druhého. Som zodpovedný za to, čo spravím a čo poviem, ale keď sa partnerka rozhodne, že do toho rizika chce ísť, zodpovednosť už nie je len na mne. Vlastne vždy bola na oboch, ale ja som si ju bral na seba a veľmi ma zaťažovala. No stále je mojou akousi povinnosťou informovať o riziku ak o nejakom viem.

Ako to povedať

Vyzerá to teda tak, že je scestné hovoriť o úspešnosti vzťahu alebo o tom, či "sme spolu". Myslím, že je vhodnejšie namiesto toho vyjadriť emócie, ktoré v súvislosti s danou osobou cítim. Odpoveď na otázku: "Čo je medzi vami?" by teda mohla vyzerať napr. takto: "Mám ju veľmi rád, dá sa povedať, že ju ľúbim, a z jej strany to cítim rovnako." Predpokladám však, že takáto odpoveď by vo väčšine prípadov nebola prijatá ako dostatočná. Človeka, ktorý sa to pýta asi častejšie zaujíma, k čomu konkrétnejšiemu či hmatateľnému už medzi nami došlo (bývame spolu, často sa hádame, dala mi na seba číslo a pod.) Je teda asi praktické doplniť aj tieto "takticko-technické" dáta.

Odpoveď na otázku partnerky: "Ako to so mnou myslíš do budúcnosti?" by mohla byť napr.: "Ľúbim ťa a chcem byť s tebou." Myslím, že ak to bude úprimná a celá odpoveď, žene bude stačiť. Ešte mi napadá, že ak mi niekto takúto otázku položí, je to indícia, že som doteraz nedostatočne vyjadroval čo cítim.