Snažiť sa užívať si je blbosť, môžem sa snažiť len niečo robiť - pomáhať, kúpať sa, spať, jesť, pracovať, objímať, milovať, modliť sa... Ak to robím úprimne, vedľajším produktom bude príjemný pocit, budem si užívať.

V nedeľu večer som si tak ležal na posteli a čítal(?!) Stopárovho sprievodcu galaxiou. Po tom ako do môjho mozgu dorazila informácia o vesmírnej civilizácii založenej na báze guličkových pier som sa začal intenzívne uchechtávať.

Ako som sa tak uchechtával, triaslo sa mi brucho následkom čoho matrac, na ktorom som ležal začal vydávať piskľavé zvuky ako keď stláčate detskú pískajúcu gumenú kačičku. Príšlo mi to veľmi smiešne a začal som sa uchechtávať o to viac. Napadlo mi, že túto príhodu musím niekomu porozprávať. Majka je vďačným poslucháčom chechtavých story a tak som si predsstavil, ako sa na tom uchechtáva aj ona. O chvíľu som sa chechtal na civilizácii založenej na báze guličkových pier, na sebe uchechtávajúcom sa na guličkovoperovej civilizácii, na posteli pískajúcek pod vplyvom môjho chechtajúceho brucha, na predstave Majky chechtajúcej sa na matraci pískajúcom pod vplyvom mňa chechtajúceho sa na guličkovoperovej civilizácii a mňa chechtajúceho sa na Majke chechtajúcej sa na mne...

Keby mal môj mozog nekonečnú kapacitu, nedokázal by som sa ukľudniť pomerne nudným počítaním množstva chechtavých transakcií následkom čoho by sa vo mne začalo zjavovať stále viac vtipných scén a asi by som z toho skolaboval. Ešte dobre, že mám mozog obmedzený a počítanie rekurzívne vnorených chcechtaní je až nudne ukľudňujúce.

Táto skvelá prednáška ma priviedla na niekoľko myšlienok. Ukazuje sa, že ekonomický aj právny systém je vitálne závislý na dôvere. Prečo jej teda nevenujeme dosť pozornosti a namiesto toho sa zaoberáme predpismi, ktoré nám hovoria čo nesmieme a čo musíme? Myslím, že preto, lebo pravidlá sú mimo nás, sú na papieri a to je jednoduché. Dôvera znamená zmenu v nás. Budovanie dôvery vyžaduje aby sme sa správali čestne a to je oveľa ťažšie ako napísať niečo na papier.
Bolo by dobre spraviť pár vecí:

Znížiť detailnosť pravidiel

Tým zlým by to zobralo vietor z plachiet, tým dobrým by to pridalo slobodu. Verím, že pravidlá je možné nastaviť tak, aby boli presné a predsa jednoduché. Nebudú dávať presný návod na to, čo mám robiť, budú viac apelovať na zdravý rozum každého z nás. Diskusie sa teda presunú z roviny právnej do roviny zdravého rozumu. Nebudeme sa učiť čo všetko nesmieme a čo všetko musíme, budeme sa učiť zdravý rozum. Tieto pravidlá si tak či tak stanovuje každá spoločnosť sama. Zákony sú v rôzdnych krajinách dosť podobné a predsa je situácia v nich úplne iná. Rozdielna je miera ich nerešpektovania.

Legalizovať subjektivitu

Chceme či nie, svet riadia subjektívni ľudia. Nemám dôvod si myslieť, že predpisy tento svet posúvajú k lepšiemu. To, čo pomáha je kultúra, vzťahy, dôvera, sloboda... Chcel by som aby ľudia mali veľkú slobodu robiť veci ako chcú, dokonca ich robiť aj zle. A zároveň, aby tí, ktorých títo ľudia riadia ich mohli rovnako slobodne vymeniť, kľudne aj zle.
Dobrí dobrého nevyhodia, dobrý od zlých odíde aj sám. Takto sa vytvoria skupiny dobrých a skupiny zlých. Takto to funguje medzi štátmi aj medzi firmami (až na deformácie spôsobené zákonmi).
Krásne je to, že každý považuje za dobré a zlé niečo iné a teda to umožňuje, aby si každý našiel tú svoju skupinu.

Trénovať asertivitu

Môžeme mať pravidlá aké chceme, no tým zlým nezabránia ich porušiť a tých dobrých obmedzujú. Tí zlí poznajú svoje práva perfektne, tí dobrí nie sú zruční v ich presadzovaní. Komu teda reálne slúžia?
Podľa mňa by sa každý z nás (najmä tí dobrí) mal učiť presadzovať svoje záujmy. A to aj bez znalosti práva. Každý by mal byť zodpovedný za seba a štát by nemal chrániť ľudí pred ich vlastnou hlúposťou alebo pasivitou. Keď sa nevieš brániť, tak sa opýtaj - pomôžeme, keď sa nechceš, tak si trp.