Na stretnutí riaditeľov akademických knižníc som prezentoval o vybraných zaujímavostiach a odporúčaniach ku stratégii informačnej bezpečnosti.

Na stretnutí Peoplecommu sme sa dohodli, že každý o 2 týždne napíšeme tzv. Happiness report, teda čo pozitívne sa nám stalo za dané obdobie. Keď sa na posledné týždne pozriem spätne, napadajú mi najmä negatívne emócie - strašne veľa stresu, spor so šéfom, priateľka, ktorá sa mi neozýva, rekordne preplnené mailboxy. Zároveň to však boli týždne, kedy som sa rekordne veľa naučil o sebe a zistil, aké je to skvelé, keď má človek priateľov, ktorí pomôžu. Začnime od začiatku:

Sedel som vo vlaku na príjemnej ceste na sever Čiech na stretnutie, od ktorého som nevedel, čo mám čakať a presne to mi prinieslo :) Zažil som skvelú atmosféru so zaujímavými ľuďmi, ktorí mi dali toľko inšpirácie, že som nestíhal zapisovať. Keď si na ten víkend spomeniem, vybaví sa mi teplo a jasné svetlo - nie z lámp, ale  z myslí. V jednom momente, kedy som držal v rukách papier, na ktorom boli múkou rozrobenou s vodou polepené výstrižky z novín, ktoré ma majú reprezentovať, sa mi spojili dva rozličné obrazy seba a ukázali mi, v čom som dobrý a v čom som sa pri pohľade na seba mýlil. Konečne som pochopil, ako je možné, že ma jeden človek považuje za ľavicového anarchistu a druhý za bezcitného kapitalistu :)

Po návrate z akcie nasledovalo obdobie hľadania bytu, bolo to veľmi stresujúce, najmä keď priemerne raz za týždeň som dostal supermega ponuku, ktorú bolo treba rýchlo vziať. Tu mi zas pomáhali priatelia, ktorí ma vracali do reality a podávali mi záchranné kolesá keď som sa panicky potápal v kompromisoch a strachu z dôležitého rozhodnutia. Najhoršie to predvčerom, keď som skoro kúpil super byt v Rajke, trvalo mi 3 dni kým som si uvedomil, že tam teraz bývať nechcem a keď som tú ponuku odmietol, akoby mi padol desaťtonový kameň zo srdca. Naučil som sa, že pri dôležitom rozhodnutí spanikárim a jediné, čo mi pomôže je rozum a ľudia, s ktorými sa môžem poradiť. Obom veľmi pekne ďakujem :) Tiež som sa naučil veľa o realitách a uveodmil som si, že mi je dobre tam kde som a teraz byt naozaj nepotrebujem. Bolo to aj o vzťahoch so všetkými ľuďmi, s ktorými som komunikoval. Veľakrát som musel povedať "nie". Pri takom výbere bývania si človek musí ujasniť celý život - kde, s kým, ako s peniazmi, akým smerom to asi pôjde, čo ak sa toto a hento pokazí a hlavne akým smerom chcem ísť... Naozaj poučná lekcia.

Spor so šéfom sme aj s kolegami vyjasnili sedemhodinovou diskusiou, neviem, či pochopil, ale teší ma, že počúval a nenaštval sa, hoci sme mu riadne nakladali... Aj ja som dostal spätnú väzbu. Pri ňom aj pri mojej priateľke som si uvedomil, že mám ešte na čom popracovať v empatii. Baví ma posúvať sa týmto smerom.

Keď som minulý týždeň telefonoval s rodičmi a obaja sa ma opýtali, ako sa mám, obom som odpovedal: "Naprd, pohádal som sa s frajerkou..." Pred pár rokmi by som to s nimi asi nechcel zdieľať a odbavil by som to štandardným: "V pohode." Potešil som sa, že sme sa navzájom priblížili a myšlienka, ze aj v ťažkých chvíľach mám v nich nejakú istotu mi pridáva pokoj. Keď toto píšem tak sa umievam :)

Dnes som si dal deň voľna a hneď som vyčistil polovicu mailboxu a spravil roboty ako za 2 dni v práci. Jasne tu vidím, že keď nemusím, tak to ide. Je úžasné sledovať, ako mi len po jednom dni oddychu začnú napadať skvelé nápady a začnem robiť veci, z ktorých mám radosť, hoci sa k nim neviem v záplave bežných úloh dokopať.

Teraz tu po dlhom čase prekonávam fóbiu z písania, pijem skvelý čierny čaj, ktorý som si doniesol priamo z jeho plantáže v Malajzii a píšem tento blog. A zajtra si chcem kúpiť nový hrniec.

Dá sa povedať, že celé tieto týždne sa zhmotňujú v tomto momente, kedy cez bývanie, prácu, vzťahy a zážitky jasnejšie vidím svoj život. Podobne ako tento happiness report - nie je úplne pozitívny, ale je rozmanitý, intenzívny a iný - je môj!