This one is my favorite. Isn't it creative?

Here are the results of whole competition.

Výrok z papieriku v čajovni: Ak nechcete aby sa o tom dozvedeli, nerobte to!
Tuhľa je príklad http://zenhabits.pbworks.com/Radical-Transparency ako by to možno mohlo fungovať. Je to len experiment s dosť nereprezentatívnou vzorkou no zamýšľam sa už nad tým nejaký čas a páči sa mi to.
Wikipedia má nejaký systém ako eliminovať sabotérov a celkovo si myslím, že ľudí nevzrušuje robenie zla keď im v tom nikto nebráni - proste to už nie je výzva. Niečo ako myšlienka zlegalizovať grafity s tým, že to tak sprejerov prestane baviť. Neviem či to niekto vyskúšal ale z vyjadrení samotných sprejerov vyplýva, že by to mohlo fungovať.
Nie je hrdinstvo modifikovať obsah stránky keď to môže spraviť ktokoľvek.
Stránka IDS systému Prelude kedysi fungovala ako wiki. Som sa veľmi začudoval, že im na tú stránku naozaj môžem napísať čokoľvek. Skúsil som to a keď som zistil, že sa to naozaj dá, hneď som po sebe škodu napravil a stránka vyzerala bezchybne ako dovtedy. Zároveň ju mnohí zlepšovali a pridávali obsah a majiteľ nemusel ani prstom pohnúť.
Z praktického hľadiska si predstavte nemusieť riešiť kontá, prístupové práva, bezpečnosť, veľa informačných systémov, správu toho celého, procesy a pod. Zároveň nemusieť veľa ľudí informovať - všetko rpedsa majú na webe. Keď je všetko vonku, netreba nič chrániť. A klienti vedia s kým majú do činenia - otvorenosť a úprimnosť zlepšuje vzťahy.

Inspirating explanation of leadership styles by great and passioned conductor. I'll probably need to see it more times and think more about it because the message is not so clear but the point is deep.

Toto je údajně skutečná odpověď v testu z chemie na univerzitě ve Washingtonu. Otázka Extra (Bonus): "Je peklo exotermické (uvolňuje teplo) nebo endotermické (absorbuje teplo)?"
Většina studentů napsala své domněnky na základě Boylova zákona (plyn se ochlazuje, když se roztahuje, a zahřívá se, když je stlačován) nebo nějakou variantu. Jeden student ale napsal toto: Nejprve musíme vědět, jak se hmota pekla mění v čase. Potřebujeme tedy vědět poměr, ve kterém duše přicházejí do pekla, a poměr, ve kterém z něj odcházejí. Myslím, že můžeme předpokládat, že duše která se dostane do pekla, již nevyjde.
Tudíž neodchází žádná duše. Pro představu, kolik duší přichází do pekla, se podívejme na jednotlivá náboženství v dnešním světě. Většina z nich tvrdí, že kdo není příslušníkem dané církve, přijde do pekla. od okamžiku, kdy existuje více než jedno náboženství a lidé nepatří do více než jedné církve můžeme předpokládat, že všechny duše přijdou do pekla.
Na základě poměru mezi natalitou a mortalitou můžeme očekávat, že počet duší v pekle exponenciálně roste. Nyní se podívejme na poměr změny objemu pekla, protože podle Boyleova zákona pro udržení stejného tlaku a teploty musí objem růst úměrně k počtu přijatých duší. To nám dává dvě možnosti:

1. Jestliže se objem pekla zvětšuje pomaleji než v poměru, v jakém přicházejí duše do pekla, teplota a tlak pekla porostou, až peklo vybuchne.
2. Jestliže peklo roste rychleji než v poměru k přicházejícím duším, teplota a tlak budou klesat, až peklo zmrzne. Která z možností je správná?

Jestliže přijmeme postulát, který nastolila Tereza v prvním ročníku, čili: "Dříve bude v pekle zima, než se s tebou vyspím" a se zřetelem k tomu, že se mnou vyspala včera, musí být správná varianta číslo 2, peklo je tedy nepochybně exotermické a již zmrzlo. Závěr této teorie je, že pokud peklo zmrzlo, nepřijímá další duše, zaniklo a zůstalo pouze nebe, což je důkaz boží existence, který vysvětluje, proč Tereza včera v noci křičela "Ach můj Bože!"

Plávam si v bazéne na Bratislavských Pasienkoch a už po pár dĺžkach sa začínajú objavovať myšlienky na odchod. Začal som dosť z ostra a už cítim únavu. "Mám odísť?", pýtam sa sám seba. Mám teraz taký koníček, že počúvam svoje emócie a rozmýšľam nad nimi. Snažím sa oddeliť strach aj prehnané nadšenie a zistiť na čo mám naozaj chuť a čo vlastne vôbec nechcem.

Čo teda spraviť? Emócie hlásia únavu, často pozerám na hodiny, asi by som už mal končiť. Ale rozum hovorí, že som len pred chvíľou prišiel a hádam som sa netrepal cez polku mesta a neplatil vstupné kvôli štvrť hodine... Ale sú tu aj iné emócie - túžba po úspechu, túžba zlepšovať sa, chuť rásť, vôľa vedieť dobre plávať a celkovo zlepšiť kondičku. Spočiatku som si myslel, že nasledovať emócie je super, lebo vždy vlastne vyberiem tú príjemnejšiu možnosť. Príjemnejšie je ale väčšinou jednoduchšie a to veľmi k rastu neprispieva. Tu, pri šiestej otočke, som si uvedomil, že by som mal byť pozornejší k emóciám, ktoré ma ženú vpred a keď sa to len dá, počúvať ich a riadiť sa práve nimi. Nebude to vždy ľachké, skôr naopak ale budem postupovať a to mi bude robiť radosť. A radosť je príjemná emócia :)

Asi bude naozaj pravda, že emócie sa regulujú aj samé. Keď sa nudím, prichádza túžba po pohybe, keď sa potom unavím, chcem oddychovať. A netreba na to žiadne výpočty, prichádza to samé :) Na rozdiel od zvierat my ľudia však máme aj rozum a ten to môže celé korigovať (telo potom reaguje ďalšími emóciami podľa toho, či sa mi daná korekcia páči alebo nie). Takže rozum hovorí:

Plávaj koľko vládzeš! Keď sa vyčerpáš, daj ešte pár metrov a potom spomaľ, oddychuj až kým sa neobjaví vôľa ísť zas vpred... A keď ti to bude naozaj nepríjemné, keď budeš cítiť, že toto nechceš, skonči! Aj keď by to malo byť päť minút po príchode.

Ono naozaj plávať v umelom bazéne keď nie som s vlastným výkonom spokojný nie je práve najpríjemnejšia činnosť, ale snaha zlepšovať sa a vidina pekného výsledku tomu celému hneď dávajú zmysel.

Po chvíli som ustálil rýchlosť a začalo ma to vyslovene baviť. Šiel som niekedy naplno, niekedy oddychovo, ale bolo to príjemné. Keď raz tento pocit opadne, keď ma to prestane baviť, tak s tým skončím. Zatiaľ ale cítim, že by som mal pokračovať :-)