Vietnam je trinásta najľudnatejšia krajina sveta. Najväčšie mesto Ho Chi Minh City (Saigon) má osem miliónov obyvateľov ktorí jazdia na piatich miliónoch motoriek.
Prechádzať tu cez ulicu, je to ako tancovať tango. Stratégia je jednoduchá - rozdeľuj a panuj - sústreď sa na každý pruh (aj keď v prípade motoriek človek nikdy nevie kde to je) zvlášť a neprestávaj dúfať, že ťa včas uvidia. Vyžaduje si to dobré sústredenie, lebo odtlačok kolesa sa z chrbta zmýva dosť ťažko.
Začíname, postaviť sa na kraj ulice, nohy pekne k sebe, hlava otočená doľava, telo vystreté. Hľadáme medzeru medzi motorkami, aha, tu je pár metrov! Prvý veľký krok a stop! Necháme mladého s frajerkou prefrčať. Za ním ďalší. Všimne si ma táto pani v pyžame? Všimne a obchádza. Druhý veľký krok, aha rodinka na mopede, ale tú ešte stíhnam predbehnúť! Skok, dva, ešte nejaké motorky s jazdcami s typicky nindžovsky zakrytými ústami alebo japonskými rúškami a la "nechcem prasačiu chrípku", trocha šťastia a som v strede. Malý výdych a presne ako pri tangu prudký obrat hlavy o 180 stupňov na opačnú stranu. Začína druhé kolo a v ňom ďalšie desiatky tanečných partnerov.
Deň, noc, všetko jedno - táto hudba ulice nikdy neprestane hrať.
Nakoniec pridávam citát z Lonely Planet: "Vietnamci neradi volajú políciu. V prípade sporov veci riešia hneď na mieste - peniazmi alebo päsťami." Inak je Vietnam veľmi zaujímavá a rozmanitá krajina s pohodovými mierumilovnými ľuďmi.