Plávam si v bazéne na Bratislavských Pasienkoch a už po pár dĺžkach sa začínajú objavovať myšlienky na odchod. Začal som dosť z ostra a už cítim únavu. "Mám odísť?", pýtam sa sám seba. Mám teraz taký koníček, že počúvam svoje emócie a rozmýšľam nad nimi. Snažím sa oddeliť strach aj prehnané nadšenie a zistiť na čo mám naozaj chuť a čo vlastne vôbec nechcem.

Čo teda spraviť? Emócie hlásia únavu, často pozerám na hodiny, asi by som už mal končiť. Ale rozum hovorí, že som len pred chvíľou prišiel a hádam som sa netrepal cez polku mesta a neplatil vstupné kvôli štvrť hodine... Ale sú tu aj iné emócie - túžba po úspechu, túžba zlepšovať sa, chuť rásť, vôľa vedieť dobre plávať a celkovo zlepšiť kondičku. Spočiatku som si myslel, že nasledovať emócie je super, lebo vždy vlastne vyberiem tú príjemnejšiu možnosť. Príjemnejšie je ale väčšinou jednoduchšie a to veľmi k rastu neprispieva. Tu, pri šiestej otočke, som si uvedomil, že by som mal byť pozornejší k emóciám, ktoré ma ženú vpred a keď sa to len dá, počúvať ich a riadiť sa práve nimi. Nebude to vždy ľachké, skôr naopak ale budem postupovať a to mi bude robiť radosť. A radosť je príjemná emócia :)

Asi bude naozaj pravda, že emócie sa regulujú aj samé. Keď sa nudím, prichádza túžba po pohybe, keď sa potom unavím, chcem oddychovať. A netreba na to žiadne výpočty, prichádza to samé :) Na rozdiel od zvierat my ľudia však máme aj rozum a ten to môže celé korigovať (telo potom reaguje ďalšími emóciami podľa toho, či sa mi daná korekcia páči alebo nie). Takže rozum hovorí:

Plávaj koľko vládzeš! Keď sa vyčerpáš, daj ešte pár metrov a potom spomaľ, oddychuj až kým sa neobjaví vôľa ísť zas vpred... A keď ti to bude naozaj nepríjemné, keď budeš cítiť, že toto nechceš, skonči! Aj keď by to malo byť päť minút po príchode.

Ono naozaj plávať v umelom bazéne keď nie som s vlastným výkonom spokojný nie je práve najpríjemnejšia činnosť, ale snaha zlepšovať sa a vidina pekného výsledku tomu celému hneď dávajú zmysel.

Po chvíli som ustálil rýchlosť a začalo ma to vyslovene baviť. Šiel som niekedy naplno, niekedy oddychovo, ale bolo to príjemné. Keď raz tento pocit opadne, keď ma to prestane baviť, tak s tým skončím. Zatiaľ ale cítim, že by som mal pokračovať :-)