Na internete je dosť veľa zdrojov relatívne objektívnych informácií, podľa ktorých si môže faktuchtivý človek spraviť vlastný názor o politikoch, stranách a vládach. Tu prinášam niekoľko, ktoré ma zaujali najviac:

• ukradli.sk - kauzy Ficovej vlady (zdroj: SDKÚ)
• oklamali.sk - klamstvá Dzurindovej vlády (zdroj: SMER-SD)
• Korupcia na Slovensku podľa Transparency International
• demagog.sk - kto koľko klamal - hodnotenie pravdivosti výrokov politikov v diskusných reláciách. Zaujímavosť: Manipulácia hlasovania v relácii Na telo.
• Ktorý poslanec hlasuje ako vy - Tu si môžete zistiť, s ktorými poslancami máte najviac podobné názory.
• dotankoch.sk - Porovnanie strán a poslancov podľa dochádzky v parlemente, vzdelania, perlivých výrokov, loajálnosti k strane a pod.
• politikaopen.sk - majetok a záväzky niektorých politikov / kandidátov
• znasichdani.sk - personálne prepojenia k zákazkám z verejných zdrojov
  
• Kauza Gorila (povinné čítanie pred voľbami) a analýza financovania strán podľa Gorily.
• cenastatu.sk - Hospodárenie štátu - koľko štát vyberie a na čo míňa, štátny dlh a plytvanie
• tender.sme.sk - Prehľad výsledkov tendrov od roku 2005
• otvorenezmluvy.sk - Hodnotenie výhodnosti zmlúv uzatvorených štátom
• Otvorená samospráva - Hodnotenie transparentnosti 100 najväčších slovenských miest

Volebné programy, tieto dva programy som si subjektívne porovnal podľa miery konkrétnosti a odbornosti autorov (porovnajte napr. množstvo konkrétnych čísel):

• Volebný program SAS (vľavo meníte oblasti, viď. napr.: Analýza dopadov na rozpočet)
• Volebný program SMER-SD (pozri aj: Analýza volebného programu smeru)

Niekde som videl graf HDP na obyvateľa v porovnaní k priemeru Eurozóny, neviem ho ale ani za svet nájsť, ak viete, prosím pošlite mi linku. Jeho výhodou bolo, že Slovensko porovnával s okolitými krajinami, čo odfiltrovalo vplyvy krízy (lebo kríza bola aj u susedov), takže bolo vidieť ktorá vláda ako vládla. Bolo z neho napr. vidieť, že vplyv zmeny vlády sa prejavil až v jej treťom roku.

Permalink | Leave a comment  »

Je agilná metóda vývoja softvéru, ale môže sa používať na koordináciu ľudí aj v ne-softvérových projektoch. Dôraz je kladený na priebežné výsledky, silu tímu a komunikáciu.

Plánovanie
Na začiatku projektu sa robí plánovanie na nejaký celok. V projektoch spravidla na celú dobu, do kedy je jasná vízia (napr. výroba stránok), alebo kontinuálna (napr. údržba stránok) vždy po nejakej vopred stanovenej dobe, kedy to má zmysel a do kedy sme schopní viac-menej predvídať. Nemá cenu plánovať na päť rokov dopredu.
Pri plánovaní sa vždy vezme celá vízia a rozoberie sa na menšie celky (story), tak aby bol vždy jasný výsledok. Neriešia sa technické veci, ako čo spraviť. Každý z týchto prvkov musí mať jasný výsledok, tak aby bolo jasné, kedy je hotový. Ak story nemá jasný výsledok, nemôžeme si byť istí, že všetci majú namysli to isté. Potom sú tieto story usporiadané podľa priority, kedy žiadna by nemala mať rovnakú prioritu ako iná, aby bolo jasné, ako sa bude postupovať. Spravidla sa ale pracuje na viacerých strory súčsne. Posledná vec, ktorú je treba spraviť je odhadnúť, koľko času za ideálnych podmienok, ktorá story zaberie. Toto musí korešpondovať s časovými možnosti na tú zvolenú dĺžku cyklu. Ak si napr. poviete, že daný projekt budete len udržiavať, tak kľudne zvoľte čas pol roku a v rámci daného polroku si na to vyčente len 30 dní. Súčet odhadov potrebných krokov vtedy nesmie presiahnúť oných tridsať dní.
Po konci tohto veľkého obdobia sa vyhodnocuje čo sa podarilo, čo sa nepodarilo, čo by sa malo zlepšiť, kde bol zádrheľ a tak podobne. Spravidla sa to robí pred ďalším plánovaním tak, aby sme si z toho mohli vziať ponaučenie do ďalšieho obdobia. Tiež je to skvelá príležitosť osláviť uplynulý čas ;-)

Cyklus (Sprint)
Je to pravidelný (v Kerio dvojtýždňový) cyklus počas ktorého je cieľom, aby sa vybrané časti projektu dokončli. Na začatku sa spraví scrum meeting, kde si ľudia (spravidla podľa priorít) vyberú, ktoré stories dokonča v rámci daného sprintu. Tieto vybrané stories rozdelia do menších ešte detailnejších častí - úloh/taskov. Každý si vyberie niekoľko konkrétnych úloh a spoločne odhadnú, koľko hodín bude trvať dokončnie každého z nich. Na upresnenie odhadov sa používa skupinová diskusia, čo pomáda upresniť odhady a zároveň si ujasniť ako kto chápe danú úlohu. Ak sa odhady časov zásadne líšia, je pravdepodobné, že zadanie nechápu rovnako a tu majú príležitosť si to vyjasniť. Odhaduje sa s ohľadom na reálne podmienky - keď má niekto napr. ťažšie obdobie, plánuje dovolenku, prípadne pracuje na ďalších projektoch, naplánuje si menej úloh. Úlohy si ľudia vyberajú sami, nie sú im priraďované nikým iným. Úlohy sa vyberajú s ohľadom na to, že niektoré sa nemusia stihnúť, takže sa zvyčjne najprv rieši niekoľko "must" a potom "nice-to have" úloh. Každý potom pracuje na svojich úlohách. V spoločom systéme (v niektorých oddeleniach vo forme papierikov na nástenke) sa eviduje, v akom stave sú ktoré úlohy. Stavy sú: 1. todo - treba spraviť, 2. proces - pracuje sa na tom, 3. done - hotovo. Eviduje sa aj kto má danú úlohu priradenú.
Na konci sprintu je hodnotiaci meeting kde sa zhodnotí čo sa podarilo, čo nie a čo sa nabudúce spraví inak. V Kerio majú pravidlo, že  každý musí povedať jednu pozitívnu vec. Na konci sa musí ukázať niečo hotové. Tu sa sumarizuje, kto mal ako realistické odhady a vypočítava sa tzv. velocity (rýchlosť). Je to koeficient realistickosti odhadov. Vypočítava sa ako pomer súču odhadovaných hodín všetkých taskov, ktoré si daný čovek naplánoval k súču odhadovaných hodín taskov, ktoré dokončil. Keď si napr. čovek naplánuje, že dokončí task1, ktorý odhadne na 40 hodín, task2, ktorý odhadne na 5 hodín a task3, ktorý odhadne na 2 hodiny a do konca cyklu zrealizuje task1 a task3, tak jeho rýchlosť je (40+5+2)/(40+2) = 47/42. Jeho ďalšie odhady sa potom násobia týmto koeficientom. V Kerio sa ukázalo, že dlhodobo majú priemerný koeficient 0,7. Nikto neeviduje koľko hodín reálne odpracoval, odhady spresňujú pomocou tohto koeficientu a skupiny.
Ak by klient zmenil zadanie v strede cyklu, spraví sa preplánovanie. Na začatku spolupráce sa experimentuje s dĺžkou sprintu, keď sa napr. ukáže, že 2 týždne sú málo, zväčší sa.
Vo full time práci sa každý deň konajú stand-up meetingy, kedy každý povie, čo spravil včera a čo bude robiť dnes tak, aby se aktuálne problémy mohli ihneď riešiť, aby bolo vidieť ako sa v rámci sprintu posúvame, aby jednotliví ľudia mali jasno vo svojich záväzkoch a aby vedeli, že keď to nesplnia, budú to musieť vysvetľovať (dobrý psychologický prvok). Tento meeting by nemal trvať dlhšie ako 15 minút. Konkrétnejšie otázky resp. problémy sa potom riešia individálne, aby sa nezdržiaval zbytok tímu.
V distribuovanom týme to je to trochu problém, preto som to vynechal. Tam je lepšie zvoliť kratšie sprinty.
Kedykoľvek sa vyskytne ďalšia úloha (napr. upgrade serveru, aby stíhal požiadavky), je to pridané do Strory a priradená priorita.

Dôležité role
Product owner(klient) - ten kto vie čo chce. Ak nie je súčsťou tímu a nechceme ho každý deň otravovať, stanoví sa člen tímu, ktorý ho bude suplovať vo vnútri. Musí byť prítomný na vyhodnotení a plánovaní sprintu, aby mohl tím korigovať a prípadne prehodnotiť priority.
Scrum master - čosi ako koordinátor. Nie je to šéf, ale pomáhač, odstraňuje ľuďom prekážky v práci, stará sa aby mali všetko čo potrebujú, nesmie trestať.  Má na starosti aby veci boli reálne, drží klienta pri zemi. Organizuje každý scrum meeting. Spravidla je to čen vývojového tímu, takže je aj vykonávačom niektorých úloh. Nerieši všk osobný rozvoj ľudí, stará sa o proces, ale nie o tím.

Zodpovednosť
Systém je založený na dobrovoľnosti, sebariadení a zodpovednosti. Ľudia s väčšou pravdepodobnosťou v dohodnutom čase dokončia úlohy, ktoré si vybrali sami, oproti úlohám, ktoré im pridelil niekto iný. Pokiaľ ľuďom tento systém nevyhovuje, tak nemá zmysel. Chlapíkovi na začatku skúšobnej doby povedali: "Ak sa ukáže, že budeš potrebovať nad sebou manažéra, ktorý ti bude musieť prideľovať úlohy a kontrolovať ťa, budeš musieť odísť!"
Tiež je založený na komunikácii. Kedykoľvek je nejaký problém, nenechávať si ho pre seba! Nie je jasné čo se má robiť? Nenechať si to pre seba a snažiť sa to vyjasniť. Keď to čovek nejako spraví podľa seba, je veľká šanca, že to bude musieť prerobiť a to zaberie dvojnásobok času.

Permalink | Leave a comment  »

Permalink | Leave a comment  »

Na stretnutí riaditeľov akademických knižníc som prezentoval o vybraných zaujímavostiach a odporúčaniach ku stratégii informačnej bezpečnosti.

Permalink | Leave a comment  »

Na stretnutí Peoplecommu sme sa dohodli, že každý o 2 týždne napíšeme tzv. Happiness report, teda čo pozitívne sa nám stalo za dané obdobie. Keď sa na posledné týždne pozriem spätne, napadajú mi najmä negatívne emócie - strašne veľa stresu, spor so šéfom, priateľka, ktorá sa mi neozýva, rekordne preplnené mailboxy. Zároveň to však boli týždne, kedy som sa rekordne veľa naučil o sebe a zistil, aké je to skvelé, keď má človek priateľov, ktorí pomôžu. Začnime od začiatku:

Sedel som vo vlaku na príjemnej ceste na sever Čiech na stretnutie, od ktorého som nevedel, čo mám čakať a presne to mi prinieslo :) Zažil som skvelú atmosféru so zaujímavými ľuďmi, ktorí mi dali toľko inšpirácie, že som nestíhal zapisovať. Keď si na ten víkend spomeniem, vybaví sa mi teplo a jasné svetlo - nie z lámp, ale  z myslí. V jednom momente, kedy som držal v rukách papier, na ktorom boli múkou rozrobenou s vodou polepené výstrižky z novín, ktoré ma majú reprezentovať, sa mi spojili dva rozličné obrazy seba a ukázali mi, v čom som dobrý a v čom som sa pri pohľade na seba mýlil. Konečne som pochopil, ako je možné, že ma jeden človek považuje za ľavicového anarchistu a druhý za bezcitného kapitalistu :)

Po návrate z akcie nasledovalo obdobie hľadania bytu, bolo to veľmi stresujúce, najmä keď priemerne raz za týždeň som dostal supermega ponuku, ktorú bolo treba rýchlo vziať. Tu mi zas pomáhali priatelia, ktorí ma vracali do reality a podávali mi záchranné kolesá keď som sa panicky potápal v kompromisoch a strachu z dôležitého rozhodnutia. Najhoršie to predvčerom, keď som skoro kúpil super byt v Rajke, trvalo mi 3 dni kým som si uvedomil, že tam teraz bývať nechcem a keď som tú ponuku odmietol, akoby mi padol desaťtonový kameň zo srdca. Naučil som sa, že pri dôležitom rozhodnutí spanikárim a jediné, čo mi pomôže je rozum a ľudia, s ktorými sa môžem poradiť. Obom veľmi pekne ďakujem :) Tiež som sa naučil veľa o realitách a uveodmil som si, že mi je dobre tam kde som a teraz byt naozaj nepotrebujem. Bolo to aj o vzťahoch so všetkými ľuďmi, s ktorými som komunikoval. Veľakrát som musel povedať "nie". Pri takom výbere bývania si človek musí ujasniť celý život - kde, s kým, ako s peniazmi, akým smerom to asi pôjde, čo ak sa toto a hento pokazí a hlavne akým smerom chcem ísť... Naozaj poučná lekcia.

Spor so šéfom sme aj s kolegami vyjasnili sedemhodinovou diskusiou, neviem, či pochopil, ale teší ma, že počúval a nenaštval sa, hoci sme mu riadne nakladali... Aj ja som dostal spätnú väzbu. Pri ňom aj pri mojej priateľke som si uvedomil, že mám ešte na čom popracovať v empatii. Baví ma posúvať sa týmto smerom.

Keď som minulý týždeň telefonoval s rodičmi a obaja sa ma opýtali, ako sa mám, obom som odpovedal: "Naprd, pohádal som sa s frajerkou..." Pred pár rokmi by som to s nimi asi nechcel zdieľať a odbavil by som to štandardným: "V pohode." Potešil som sa, že sme sa navzájom priblížili a myšlienka, ze aj v ťažkých chvíľach mám v nich nejakú istotu mi pridáva pokoj. Keď toto píšem tak sa umievam :)

Dnes som si dal deň voľna a hneď som vyčistil polovicu mailboxu a spravil roboty ako za 2 dni v práci. Jasne tu vidím, že keď nemusím, tak to ide. Je úžasné sledovať, ako mi len po jednom dni oddychu začnú napadať skvelé nápady a začnem robiť veci, z ktorých mám radosť, hoci sa k nim neviem v záplave bežných úloh dokopať.

Teraz tu po dlhom čase prekonávam fóbiu z písania, pijem skvelý čierny čaj, ktorý som si doniesol priamo z jeho plantáže v Malajzii a píšem tento blog. A zajtra si chcem kúpiť nový hrniec.

Dá sa povedať, že celé tieto týždne sa zhmotňujú v tomto momente, kedy cez bývanie, prácu, vzťahy a zážitky jasnejšie vidím svoj život. Podobne ako tento happiness report - nie je úplne pozitívny, ale je rozmanitý, intenzívny a iný - je môj!

Permalink | Leave a comment  »

From: www.xkcd.com/936

Permalink | Leave a comment  »

For the most part this is all fine with peoples' faces as there isn't a convenient way to reverse the blur back into a photo so detailed that you can recognise the photo. So that's good if that is what you intended. However, many people also resort to blurring sensitive numbers and text.

This article illustrates why that is a BAD idea...

Permalink | Leave a comment  »

Permalink | Leave a comment  »

Permalink | Leave a comment  »

• Helping other people helps me.
• Having guts always works for me.
• Thinking life will be better in the future is stupid, I have to live now.
• Organizing a charity group is surprisingly easy.
• Being not truthful works against me.
• Everything I do always comes back to me.
• Assuming is stifling.
• Drugs feel great in the beginning and become a drag later on.
• Over time I get used to everything and start taking it for granted.
• Money does not make me happy.
• Traveling alone is helpful for a new perspective on life.
• Keeping a diary supports my personal development.
• Trying to look good limits my life.
• Material luxuries are best enjoyed in small doeses.
• Worrying solves nothing.
• Complaining is silly. Either act or forget.
• Actially doing the things I set out to do increases my overall level os fatisfaction.
• Everybody things they are right.
• Low expectations are good strategy.
• Whatever I want to explore professionally, it's best to try it out for myself first.
• Everybody who is honest is interesting.

I don't totally agree with everything here but I like that there are no judgements - nothing like "this is good", "that is bad", "you should do this", and it's written from a personal point of view which sounds mature for me.

See original video and the whole list.

Permalink | Leave a comment  »

Na toto som práve náhodou natrafil a veľmi ma to zaujalo. Naozaj poučné čítanie, ukazuje mi aj moje vlastné rezervy.

Osoba je manipulátor, ak vyhovuje aspoň v desiatich bodoch:

1. Prenáša zodpovednosť zo seba na druhých.
2. Navodzuje u obeti pocit viny.
3. Neformuluje zrozumiteľne svoje požiadavky, potreby.
4. Odpovedá väčšinou neurčito.
5. Mení svoje postoje podľa situácie a podľa osoby, s ktorou práve komunikuje.
6. Svoje potreby zakrýva logickými dôvodmi.
7. Žiada od druhých dokonalosť, nemennosť názorov a pod.
8. Spochybňuje kvality druhých, nenápadne druhých kritizuje a súdi, hovorí o nich s dešpektom.
9. Rád komunikuje nepriamo. Cez tretiu osobu, telefonicky, písomne a pod.
10. Zasieva nešvár, podnecuje podozrievavosť. Rozdeľuje, aby mohol lepšie panovať.
11. Často zo seba robí obeť, aby ho ostatní ľutovali.
12. Neberie ohľad na žiadosti druhých, pričom tvrdí pravý opak.
13. Využíva morálne zásady druhých k naplneniu vlastných potrieb.
14. Citovo či inak vydiera alebo sa vyhráža. Skryto alebo otvorene.
15. Často mení tému uprostred rozhovoru.
16. Vyhýba sa pracovným schôdzkam a poradám.
17. Zameriava sa na nevedomosť druhých a snaží sa tak vyvolať dojem, že „má navrch“.
18. Klame.
19. Hlása klamstvo, aby sa dozvedel pravdu. Prekrúca a interpretuje výroky druhých.
20. Závidí aj osobám veľmi blízkym.
21. Neznáša kritiku. Dokáže popierať celkom zrejmé fakty.
22. Nedbá na práva, potreby a priania druhých.
23. Často vydáva pokyny a núti druhých konať na poslednú chvíľu.
24. Jeho slovný prejav znie logicky, avšak jeho postoje, činy alebo spôsob života svedčia o pravom opaku.
25. Dáva dary, snaží sa zapáčiť, lichotí a nečakane prejavuje drobné služby.
26. V jeho prítomnosti sa ostatní cítia nepríjemne a neslobodne.
27. Ide veľmi dôsledne za svojim cieľom na úkor druhých.
28. Prinúti obeť k činom, ktorých by sa dobrovoľne pravdepodobne nedopustila.
29. Ľudia, ktorí ho poznajú, o ňom stále hovoria, aj keď nie je prítomný.

Pozri celý text alebo aj tento tento zaujúmavý článok.

Permalink | Leave a comment  »

Permalink | Leave a comment  »

Permalink | Leave a comment  »

Umenie manažmentu je manažérsko-psychologický tréning, ktorý navštevujem, veľmi sa mi páči a týmto by som mu chcel spravíť reklamu. Nemám z toho židny profit, ale mne pomohol tak chcem odporúčať ďalej.

Osobne veľmi odporúčam tento kurz úplne každému bez ohľadu na zamestnanie, vek či vzdelanie. Naučil som sa tam veľa o vzťahoch (mužsko-ženských, pracovných, rodinných), motivácii, komunikácii, osobnostnom rozvoji a samozrejme o sebe.

Diskusie nebývaju riadené a plynule tak skĺznu k oblastiam, ktoré su pre nás najdôležitejšie. Prežívame silné emócie a tak si veci zapamätáme. Ale čo je tu výnimočné je, že okrem vedomostí nastáva aj reálny osobnostný posun - odstraňovanie komplexov, čistenie vzťahov, spoznanie strachov. Akoby sme zhadzovali bremená, ktoré sa na nás v minulosti nalepili. Odstraňuje sa maska a sme viac sami sebou.

Na sebe pozorujem, že sa mi viac rozvinulo sebavedomie, schopnosť viac ľudí chápať a menej obvinovať, asertivita, čestnosť a úprimnost, ale aj schopnosť vydobiť svoje práva a odvaha(najmä vo vztahu k ženám). Žije sa mi ľachšie a celkovo sa cítim spokojnejší a šťastnejší.

Spočiatku to bolo ťažké, ale vtedy nastávalo najväčšie oslobodzovanie, postupne sme sa stávali príjemnejšími a ľudskejšími. Človek tam môže 3 dni sedieť a nič nepovedať, ale tak sa nikam neposunie. Je to ako keď pozeráte na hokej - naučíte sa niečo o ňom, ale nenaučíte sa ho hrať. Čím viac sa do toho dáte, tým ste momentálne viac rozbití ale dlhodobo silnejší. Nejakí ľudia počas výcviku určite odídu - tí, ktorí "sedia na lavičke" v tom nevidia zmysel, iní sa boja zmeny. Stáva sa, že nefunkčné vzťahy skončia, ale nové bývajú úprimnejšie a tak silnejšie.

Konkrétnejšie informácie nájdete tu. Skupina máva okolo 20 ľudí, na začiatku viac. Niekedy si sami robíme srandu a nazývame sa sektou, ale reálne je to jeden z hlavných psychologických smerov (Rogers, Maslow), používa sa v normálnej terapii, tu sa používa vo vzdelávaní. Kurz je akreditovaný ministerstvom školstva.

Je to najlepšia sebarozvojová a vzdelávacia aktivita akú som zažil - silno odporúčam!

Permalink | Leave a comment  »

Jedna z vecí, ktoré som si v posledných dňoch uvedomil o vzťahoch (a príde mi podobne jednoduchá ako ostatné veci o vzťahoch) je: "Vzťah sa nezačína prvým hlbokým bozkom, začína sa v momente, kedy daného človeka spoznám."
To, že sme sa pobozkali, alebo to, že sme mali sex ešte neznamená, že sme spolu. A čo vlastne znamená: "sme spolu"? Zaujímavé je, že na to, čo som doteraz nazýval "vzťah" (akože spolu chodíme) neviem v Slovenčina nájsť výstižné pomenovanie. Milenecký vzťah, láska, chodenie spolu, manželstvo... každé znamená niečo iné, akoby všetky chodili okolo daného toho nepomenovaného druhu vzťahu. Spomenuté pojmy sú vlastne determinované konkrétnymi hmatateľnými dokázateľnými aktmi, ktoré nastali. Sexujeme, tak sme milenci. Zosobášili sme sa tak sme manželia. Sme často spolu a máme sa radi, tak spolu chodíme. Ale ako pomenovať to, čo je medzi dvomi frajermi, resp. tými, ktoré spolu chodia? Ešte aj toto slovo "frajeri" tu znie veľmi nevhodne.

Úroveň lásky

Keď "sme spolu", je to láska? Jedine ak by aj tá bola nejak odstupňovaná. Na začiatku vzťahov už spravidla hovoríme, že "sme spolu", no ešte nehovoríme o láske. Znamenalo by to teda, ze je možné k človeku cítiť len takú maličkú lásku. Čiže na začiatku, keď sa prvý raz stretneme tak ťa trošinku ľúbim a ak to prerastie ďalej tak ťa budem ľúbiť... koľko vlastne? Takáto špecifikácia lásky sa mi zdá urážkou alebo zdegenerovaní toho, čo si pod láskou predstavujem. Alebo je to predsalen tak? Žeby medzi každými dvomi ľuďmi (možno dokonca aj inými subjektami, ku ktorým človek môže mať pozitívny vzťah) bolo isté množstvo lásky a to, čo nazývame láskou vlastne znamená "veľa lásky"? Nech je to akokoľvek, takto mi to dáva zmysel. Môžeme to nazvať intenzita vzťahu, alebo množstvo lásky. Opakom lásky je nenávisť (resp. strach). Teda nenávisť/strach je záporná láska.

Vzťah

Funguje to teda asi tak, že keď niekoho spoznám, vytvorí sa mi v hlave záznam kde si k danému človeku priradím rôzdne predsudky/emócie. Napr. "pekná", "inteligentný", "prísny", "vzrušujúca" ako parametre vzťahu, ktorý k danému človeku mám. To všetko je nejak naviazané (asi ako upresnenia) na hlavný parameter - úroveň lásky. Zo zjednodušeného pohľadu na fungovanie mozgu to dáva zmysel, ale na to sú iní experti. Každopádne keď pomyslím napr. na nejakého človeka, pocítim tieto emócie uložené v jeho zázname v mojej hlave. Keď sa poznáme tak máme nejaký vzťah. Je medzi nami láska istej intenzity (možno aj záporná). Keď prekročí istý prah, vyvolá isté emóciea, zvykneme povedať: "ľúbim ťa."

"Sme spolu"

Ťažko nájsť smerodajné ukazovatele, kedy s danou osobou "sme spolu". Tento stav je ťažko definovateľný. Ťažko teda aj povedať nejaké požiadavky na prežívanie či činnosti, ktoré sú v danom stave správne. Každý to máme inak a je to tak pekné. Môžeme mať nádherný vzťah, ktorý sa bude navonok prejavovať úplne inak ako rovnako nádherný vzťah iných dvoch ľudí. Prežívanie väčšiny ľudí je asi podobné, no mňa to vôbec nemusí zaujímať.

Úspešný vzťah

Uvedomil som si, že v mojich vzťahoch som kládol nejaké požiadavky na to, ako by to malo vyzerať, no hlavne na to, čo by som mal cítiť. Hoci samotná láska tam bola a bola pomerne intenzívna, ostatné emócie boli v rôzdnych vzťahoch rôzdne. Líšili sa emócie úrovne šťastia, zamilovanosti, vzájomného porozumenia, obdivu, príťažlivosti, vášne, ... No ja som mal v hlave sadu podmienok, ktoré by moje prežívanie malo spĺňať, aby to bol dobrý vzťah a keď som sa podľa daných podmienok necítil, radšej som to ukončil, hoci to bolo celkovo pekné. Neľutujem (hehe, čo človek asi cíti, keď mimo kontextu povie: "neľutujem"?), ale môžem sa poučiť.

Otázka, ktorú v posledných rokoch vážne riešim je: "Ako rozoznať, či ona je tá pravá?" Keď som sa pýtal starších a skúsenejších, odpovede boli v štýle: "To (na začiatku) nevieš" a: "Po nejakom čase to vieš/cítiš." Líšili sa v tom čase. Niektorí to vedeli hneď, niektorí až po rokoch. Záver z tohto malého prieskumu je, že je úplne normálne (dokonca pravdepodobné), že to na začiatku vedieť nebudem. Určite však viem odhadnúť pravdepodobnosť úspechu. (Ktorý vzťah je vlastne úspešný? Ten, ktorý neskončí rozchodom? Z tohto pohľadu sú všetky moje "vzťahy" neúspešné, no ani jeden neľutujem. Sú teda neúspešné?) Otázka, ktorá sa tu vynára je, že keď si uvedomujem, nízku pravdepodobnosť "úspechu" mal by som pokračovať alebo nie? A pokračovať v čom vlastne? Veď môžeme ísť do kina aj tak. Ale mali by sme sa napr. pobozkať keď to v danom momente považujem za príjemné a zároveň predpokladám, že z toho veľká láska nebude? A ako teda v tomto zmysle správne odpovedať na otázku: "ako to so mnou myslíš do budúcnosti?"

Rob čo chceš ale hovor čo cítiš

Zo spleti týchto všetkých neurčitostí sa mi vynára jednoduchá odpoveď: "Rob čo chceš ale hovor čo cítiš." Toto je pre mňa zo všetkého tu spomenutého úplne najdôležitejší záver. Verím, že je to kriticky dôležité v akomkoľvek vzťahu. Dá nám to možnosť spoločne sa rozhodovať a istým spôsobom zdieľať zodpovednosť. A najmä tým zvýšime istotu vo vzťahu (viem na čom som).

Veľmi dlho mi trvalo, kým som si uvedomil, že nie som zodpovedný za prežívanie toho druhého. Som zodpovedný za to, čo spravím a čo poviem, ale keď sa partnerka rozhodne, že do toho rizika chce ísť, zodpovednosť už nie je len na mne. Vlastne vždy bola na oboch, ale ja som si ju bral na seba a veľmi ma zaťažovala. No stále je mojou akousi povinnosťou informovať o riziku ak o nejakom viem.

Ako to povedať

Vyzerá to teda tak, že je scestné hovoriť o úspešnosti vzťahu alebo o tom, či "sme spolu". Myslím, že je vhodnejšie namiesto toho vyjadriť emócie, ktoré v súvislosti s danou osobou cítim. Odpoveď na otázku: "Čo je medzi vami?" by teda mohla vyzerať napr. takto: "Mám ju veľmi rád, dá sa povedať, že ju ľúbim, a z jej strany to cítim rovnako." Predpokladám však, že takáto odpoveď by vo väčšine prípadov nebola prijatá ako dostatočná. Človeka, ktorý sa to pýta asi častejšie zaujíma, k čomu konkrétnejšiemu či hmatateľnému už medzi nami došlo (bývame spolu, často sa hádame, dala mi na seba číslo a pod.) Je teda asi praktické doplniť aj tieto "takticko-technické" dáta.

Odpoveď na otázku partnerky: "Ako to so mnou myslíš do budúcnosti?" by mohla byť napr.: "Ľúbim ťa a chcem byť s tebou." Myslím, že ak to bude úprimná a celá odpoveď, žene bude stačiť. Ešte mi napadá, že ak mi niekto takúto otázku položí, je to indícia, že som doteraz nedostatočne vyjadroval čo cítim.

Permalink | Leave a comment  »

Happiness is not about having what you want, but it's about wanting what you have.

Permalink | Leave a comment  »

People who has a strong sense of love and belonging has something in common:

• believe, they are worth of love and belonging
• courage to be imperfect
• compassion to be kind to themselves first and then to the others
• connection as a result of authenticity
• willingness to let go of who they should be in order to be who they are
• vulnerability - believe what makes them vulnerable makes them beautiful; willingness to do something where there are no guarantees; willingness to invest to the relationship which may or may not work out

Vulnerability is core of shame, fear, struggle for worthiness and it's also the birthplace of joy, creativity, belonging, love...

Permalink | Leave a comment  »

Permalink | Leave a comment  »

The Story of Stuff

Permalink | Leave a comment  »

Permalink | Leave a comment  »