Charakteristiky manipulátora

Na toto som práve náhodou natrafil a veľmi ma to zaujalo. Naozaj poučné čítanie, ukazuje mi aj moje vlastné rezervy.

Osoba je manipulátor, ak vyhovuje aspoň v desiatich bodoch:

  1. Prenáša zodpovednosť zo seba na druhých.
  2. Navodzuje u obeti pocit viny.
  3. Neformuluje zrozumiteľne svoje požiadavky, potreby.
  4. Odpovedá väčšinou neurčito.
  5. Mení svoje postoje podľa situácie a podľa osoby, s ktorou práve komunikuje.
  6. Svoje potreby zakrýva logickými dôvodmi.
  7. Žiada od druhých dokonalosť, nemennosť názorov a pod.
  8. Spochybňuje kvality druhých, nenápadne druhých kritizuje a súdi, hovorí o nich s dešpektom.
  9. Rád komunikuje nepriamo. Cez tretiu osobu, telefonicky, písomne a pod.
  10. Zasieva nešvár, podnecuje podozrievavosť. Rozdeľuje, aby mohol lepšie panovať.
  11. Často zo seba robí obeť, aby ho ostatní ľutovali.
  12. Neberie ohľad na žiadosti druhých, pričom tvrdí pravý opak.
  13. Využíva morálne zásady druhých k naplneniu vlastných potrieb.
  14. Citovo či inak vydiera alebo sa vyhráža. Skryto alebo otvorene.
  15. Často mení tému uprostred rozhovoru.
  16. Vyhýba sa pracovným schôdzkam a poradám.
  17. Zameriava sa na nevedomosť druhých a snaží sa tak vyvolať dojem, že „má navrch“.
  18. Klame.
  19. Hlása klamstvo, aby sa dozvedel pravdu. Prekrúca a interpretuje výroky druhých.
  20. Závidí aj osobám veľmi blízkym.
  21. Neznáša kritiku. Dokáže popierať celkom zrejmé fakty.
  22. Nedbá na práva, potreby a priania druhých.
  23. Často vydáva pokyny a núti druhých konať na poslednú chvíľu.
  24. Jeho slovný prejav znie logicky, avšak jeho postoje, činy alebo spôsob života svedčia o pravom opaku.
  25. Dáva dary, snaží sa zapáčiť, lichotí a nečakane prejavuje drobné služby.
  26. V jeho prítomnosti sa ostatní cítia nepríjemne a neslobodne.
  27. Ide veľmi dôsledne za svojim cieľom na úkor druhých.
  28. Prinúti obeť k činom, ktorých by sa dobrovoľne pravdepodobne nedopustila.
  29. Ľudia, ktorí ho poznajú, o ňom stále hovoria, aj keď nie je prítomný.

Pozri celý text alebo aj tento tento zaujúmavý článok.

The power of vulnerability

People who has a strong sense of love and belonging has something in common:

  • believe, they are worth of love and belonging
  • courage to be imperfect
  • compassion to be kind to themselves first and then to the others
  • connection as a result of authenticity
  • willingness to let go of who they should be in order to be who they are
  • vulnerability - believe what makes them vulnerable makes them beautiful; willingness to do something where there are no guarantees; willingness to invest to the relationship which may or may not work out

Vulnerability is core of shame, fear, struggle for worthiness and it's also the birthplace of joy, creativity, belonging, love...

Rovnosť a rovnakosť mužov a žien

Veľmi ma zaujal článok Daniela Ostatníková: Mužom a ženám už nejde o spoločné dobro. Hovorí nielen o genetických rozdieloch medzimužmi a ženami, ale aj o mechanizme výberu partnera, vzťahoch a šťastí. V článku ma najviac zaujali tieto výroky:

  • Mužský a ženský mozog nie je rovnaký. Rovnosť a rovnakosť nie je to isté.
  • Keď si jedna zdravá matka povie, že si nechce pokaziť postavu, lebo potom ju nebude chcieť jej muž, ktorý si ju zobral asi len pre tú postavu, tak zaplatí peniaze, ktoré zarobil jej muž, pestúnke, aby sa mohla udržiavať.
  • Keď máte pri nejakom potenciálnom partnerovi pocit, že ho dokážete zniesť vo svojej tesnej blízkosti, znamená to, že jeho imunitný systém je odlišný od vášho. Ak by sa takáto dvojica dala dokopy nie preto, aby mala autá a domy, ale aby splodila dieťa, ich potomok bude silnejší a odolnejší, lebo mu dajú dvaja ľudia rôznu obranyschopnosť.
  • Emotívne centrá sú natoľko silné, že napokon i tak nedovolia rozumnej časti mozgu vidieť, čo by inak videla na prvý pohľad.
  • Sme schopné v mene splodenia dieťaťa v krajnej núdzi zobrať si aj opilca alebo človeka, čo nás iba balamutí.
  • Ženy sú stabilizované a v podstate čakajú mužov, ktorí na nich pôsobia, ale ten konečný výber je tak či tak na žene.

Viac...

Dokážeme vnímať krásu v bežnom živote?

Na stanici metra vo Washingtone DC sa postavil muž a začal hrať na husliach; bolo studené januárové ráno. Hral asi 45 minút Bachove skladby. V tom čase, pretože bola špička, prešli stanicou metra tisíce ľudí. Po troch minútach od prvých tónov prešiel okolo muž v strednom veku. Na pár minút sa zastavil, potom sa ponáhľal ďalej. O minútu neskôr dostal huslista svoj prvý dolár: nejaká žena mu hodila peniaze do škatuľky a bez zastavenia pokračovala v chôdzi. Neskôr sa niekto oprel o stenu a počúval, kým sa nepozrel na hodinky a neodišiel, zrejme sa ponáhľal do práce.
Najviac pozornosti huslistovi venoval asi trojročný chlapec: matka ho ťahala za sebou, ale dieťa sa zastavilo a dívalo na muzikanta. Nakoniec matka syna postrčila, dieťa pokračovalo v chôdzi, ale stále sa obzeralo. Toto sa opakovalo s niekoľkými inými deťmi a všetci rodičia, bez výnimky, ich nútili pokračovať v chôdzi. Za celých 45 minút hry sa na chvíľku zastavilo iba šesť ľudí. Asi dvadsiati mu dali peniaze bez toho, aby spomalili svoj krok. Vybral 32 dolárov. Keď skončil a nastalo ticho, nikto si to nevšimol.
Nikto nezatlieskal, nikto hráča nespoznal. Nikto nevedel, že tým huslistom bol Joshua Bell, jeden z najlepších hudobníkov na svete. Hral jednu z najťažších skladieb, ktoré boli kedy zložené, na husliach za 3,5 milióna dolárov. Dva dni predtým vypredal Joshua Bell divadlo v Bostone za priemernú cenu lístka 100 dolárov.
Inkognito hru Joshuu Bella na stanici metra zorganizoval denník Washington Post ako súčasť experimentu o vnímaní, vkuse a prioritách ľudí. Zadanie znelo: Dokážeme vnímať krásu na bežnom, obyčajnom mieste v nevhodnom čase? Dokážeme sa zastaviť a oceniť ju? Rozpoznáme aj v neadekvátnych súvislostiach talent?
Jedným z možných záverov tohto experimentu je, že ak nemáme chvíľku zastaviť sa a počúvať jedného z najlepších hudobníkov hrajúceho jednu z najlepších skladieb, koľko ďalších vecí nám uniká?

Video z experimentu...
Zdroj...

Pri šiestej otočke

Plávam si v bazéne na Bratislavských Pasienkoch a už po pár dĺžkach sa začínajú objavovať myšlienky na odchod. Začal som dosť z ostra a už cítim únavu. "Mám odísť?", pýtam sa sám seba. Mám teraz taký koníček, že počúvam svoje emócie a rozmýšľam nad nimi. Snažím sa oddeliť strach aj prehnané nadšenie a zistiť na čo mám naozaj chuť a čo vlastne vôbec nechcem.

Čo teda spraviť? Emócie hlásia únavu, často pozerám na hodiny, asi by som už mal končiť. Ale rozum hovorí, že som len pred chvíľou prišiel a hádam som sa netrepal cez polku mesta a neplatil vstupné kvôli štvrť hodine... Ale sú tu aj iné emócie - túžba po úspechu, túžba zlepšovať sa, chuť rásť, vôľa vedieť dobre plávať a celkovo zlepšiť kondičku. Spočiatku som si myslel, že nasledovať emócie je super, lebo vždy vlastne vyberiem tú príjemnejšiu možnosť. Príjemnejšie je ale väčšinou jednoduchšie a to veľmi k rastu neprispieva. Tu, pri šiestej otočke, som si uvedomil, že by som mal byť pozornejší k emóciám, ktoré ma ženú vpred a keď sa to len dá, počúvať ich a riadiť sa práve nimi. Nebude to vždy ľachké, skôr naopak ale budem postupovať a to mi bude robiť radosť. A radosť je príjemná emócia :)

Asi bude naozaj pravda, že emócie sa regulujú aj samé. Keď sa nudím, prichádza túžba po pohybe, keď sa potom unavím, chcem oddychovať. A netreba na to žiadne výpočty, prichádza to samé :) Na rozdiel od zvierat my ľudia však máme aj rozum a ten to môže celé korigovať (telo potom reaguje ďalšími emóciami podľa toho, či sa mi daná korekcia páči alebo nie). Takže rozum hovorí:

Plávaj koľko vládzeš! Keď sa vyčerpáš, daj ešte pár metrov a potom spomaľ, oddychuj až kým sa neobjaví vôľa ísť zas vpred... A keď ti to bude naozaj nepríjemné, keď budeš cítiť, že toto nechceš, skonči! Aj keď by to malo byť päť minút po príchode.

Ono naozaj plávať v umelom bazéne keď nie som s vlastným výkonom spokojný nie je práve najpríjemnejšia činnosť, ale snaha zlepšovať sa a vidina pekného výsledku tomu celému hneď dávajú zmysel.

Po chvíli som ustálil rýchlosť a začalo ma to vyslovene baviť. Šiel som niekedy naplno, niekedy oddychovo, ale bolo to príjemné. Keď raz tento pocit opadne, keď ma to prestane baviť, tak s tým skončím. Zatiaľ ale cítim, že by som mal pokračovať :-)

Pieseň po návrate

Táto pieseň mi veľmi pripomína cestovanie a najlepšie sa sa hodí práve na tento moment - návrat. Začína slovami "pred dvomi týždňami...". Takto pred dvomi týždňami sme v starom indickom roztrasenom autobuse a prechádzali cez pohorie Western Ghats na juhozápade Indie. Sedel som úplne v predu, vedľa šoféra, nohy vyložené na motore a s úžasom sledoval lesnatú krajinu ktorú pretínala len prašná cesta z hnedočerveného piesku. Ani tam nebolo veľa ľudí. Len občas nám šiel naproti typicky indicky pomalovaný a vyzdobený nákladiak alebo autobus. Počúval som presne túto pieseň a tešil sa z peknej chvíle.

Čím väčšia cesta, tým väčší zážitok. A táto bola moja najväčšia. Teraz som "doma" (v podnájme v Bratislave), mám tu zbalený ruksak, veci nakúpené počas celej cesty, spomienky na celý život. Ani to neviem celé opísať, je toho tak veľa... Každopádne takéto skúsenosti prajem každému. Domov som sa tešil, ale teraz práve prežívam kultúrny šok z návratu do reality. Je to veľmi zvláštny pocit. Po silnom emocionálnom zážitku potrebujem chvíľu na zotavenie. Idem spať...

Dido - Sand in my shoes

Two weeks away it feels like the world should've changed
But I'm home now
And things still look the same
I think I'll leave it to tomorrow till unpack
Try to forget for one more night
That I'm back in my flat on the road
Where the cars never stop going through the night
To real life where I can't watch sunset
I don't have time
I don't have time

I've still got sand in my shoes
And I can't shake the thought of you
I shake it all, forget you
Why, why would I want to
I know we said goodbye
Anything else would've been confused but I wanna see you again

Tomorrow's back to work down to sanitation
should've run back ?? before I left here
Try to Mama show her that I was happy here
Before I knew that I could get on the plane and fly away
From the road where the cars never stop going through the night
To real life where I can't watch sunset
And take my time
Take up our time

I wanna see you again
Two weeks away, all it takes to change in time around by falling
I walked away and never said that I wanted to see again

I wanna see you again
I wanna see you again