
V nedeľu večer som si tak ležal na posteli a čítal(?!) Stopárovho sprievodcu galaxiou. Po tom ako do môjho mozgu dorazila informácia o vesmírnej civilizácii založenej na báze guličkových pier som sa začal intenzívne uchechtávať.
Ako som sa tak uchechtával, triaslo sa mi brucho následkom čoho matrac, na ktorom som ležal začal vydávať piskľavé zvuky ako keď stláčate detskú pískajúcu gumenú kačičku. Príšlo mi to veľmi smiešne a začal som sa uchechtávať o to viac. Napadlo mi, že túto príhodu musím niekomu porozprávať. Majka je vďačným poslucháčom chechtavých story a tak som si predsstavil, ako sa na tom uchechtáva aj ona. O chvíľu som sa chechtal na civilizácii založenej na báze guličkových pier, na sebe uchechtávajúcom sa na guličkovoperovej civilizácii, na posteli pískajúcek pod vplyvom môjho chechtajúceho brucha, na predstave Majky chechtajúcej sa na matraci pískajúcom pod vplyvom mňa chechtajúceho sa na guličkovoperovej civilizácii a mňa chechtajúceho sa na Majke chechtajúcej sa na mne...
Keby mal môj mozog nekonečnú kapacitu, nedokázal by som sa ukľudniť pomerne nudným počítaním množstva chechtavých transakcií následkom čoho by sa vo mne začalo zjavovať stále viac vtipných scén a asi by som z toho skolaboval. Ešte dobre, že mám mozog obmedzený a počítanie rekurzívne vnorených chcechtaní je až nudne ukľudňujúce.
Ak sa zamestnanec prejaví ako schopný, povýšia ho a on začne robiť prácu, ktorá je preňho nová. Ak ju zvládne, povýšia ho opäť. Služobný postup pokračuje tak dlho, až sa pracovník dostane na funkciu, na ktorú už nestačí. Viac...
Ideology and religion of shit: