Na toto som práve náhodou natrafil a veľmi ma to zaujalo. Naozaj poučné čítanie, ukazuje mi aj moje vlastné rezervy.

Osoba je manipulátor, ak vyhovuje aspoň v desiatich bodoch:

1. Prenáša zodpovednosť zo seba na druhých.
2. Navodzuje u obeti pocit viny.
3. Neformuluje zrozumiteľne svoje požiadavky, potreby.
4. Odpovedá väčšinou neurčito.
5. Mení svoje postoje podľa situácie a podľa osoby, s ktorou práve komunikuje.
6. Svoje potreby zakrýva logickými dôvodmi.
7. Žiada od druhých dokonalosť, nemennosť názorov a pod.
8. Spochybňuje kvality druhých, nenápadne druhých kritizuje a súdi, hovorí o nich s dešpektom.
9. Rád komunikuje nepriamo. Cez tretiu osobu, telefonicky, písomne a pod.
10. Zasieva nešvár, podnecuje podozrievavosť. Rozdeľuje, aby mohol lepšie panovať.
11. Často zo seba robí obeť, aby ho ostatní ľutovali.
12. Neberie ohľad na žiadosti druhých, pričom tvrdí pravý opak.
13. Využíva morálne zásady druhých k naplneniu vlastných potrieb.
14. Citovo či inak vydiera alebo sa vyhráža. Skryto alebo otvorene.
15. Často mení tému uprostred rozhovoru.
16. Vyhýba sa pracovným schôdzkam a poradám.
17. Zameriava sa na nevedomosť druhých a snaží sa tak vyvolať dojem, že „má navrch“.
18. Klame.
19. Hlása klamstvo, aby sa dozvedel pravdu. Prekrúca a interpretuje výroky druhých.
20. Závidí aj osobám veľmi blízkym.
21. Neznáša kritiku. Dokáže popierať celkom zrejmé fakty.
22. Nedbá na práva, potreby a priania druhých.
23. Často vydáva pokyny a núti druhých konať na poslednú chvíľu.
24. Jeho slovný prejav znie logicky, avšak jeho postoje, činy alebo spôsob života svedčia o pravom opaku.
25. Dáva dary, snaží sa zapáčiť, lichotí a nečakane prejavuje drobné služby.
26. V jeho prítomnosti sa ostatní cítia nepríjemne a neslobodne.
27. Ide veľmi dôsledne za svojim cieľom na úkor druhých.
28. Prinúti obeť k činom, ktorých by sa dobrovoľne pravdepodobne nedopustila.
29. Ľudia, ktorí ho poznajú, o ňom stále hovoria, aj keď nie je prítomný.

Pozri celý text alebo aj tento tento zaujúmavý článok.

Táto skvelá prednáška ma priviedla na niekoľko myšlienok. Ukazuje sa, že ekonomický aj právny systém je vitálne závislý na dôvere. Prečo jej teda nevenujeme dosť pozornosti a namiesto toho sa zaoberáme predpismi, ktoré nám hovoria čo nesmieme a čo musíme? Myslím, že preto, lebo pravidlá sú mimo nás, sú na papieri a to je jednoduché. Dôvera znamená zmenu v nás. Budovanie dôvery vyžaduje aby sme sa správali čestne a to je oveľa ťažšie ako napísať niečo na papier.
Bolo by dobre spraviť pár vecí:

Znížiť detailnosť pravidiel

Tým zlým by to zobralo vietor z plachiet, tým dobrým by to pridalo slobodu. Verím, že pravidlá je možné nastaviť tak, aby boli presné a predsa jednoduché. Nebudú dávať presný návod na to, čo mám robiť, budú viac apelovať na zdravý rozum každého z nás. Diskusie sa teda presunú z roviny právnej do roviny zdravého rozumu. Nebudeme sa učiť čo všetko nesmieme a čo všetko musíme, budeme sa učiť zdravý rozum. Tieto pravidlá si tak či tak stanovuje každá spoločnosť sama. Zákony sú v rôzdnych krajinách dosť podobné a predsa je situácia v nich úplne iná. Rozdielna je miera ich nerešpektovania.

Legalizovať subjektivitu

Chceme či nie, svet riadia subjektívni ľudia. Nemám dôvod si myslieť, že predpisy tento svet posúvajú k lepšiemu. To, čo pomáha je kultúra, vzťahy, dôvera, sloboda... Chcel by som aby ľudia mali veľkú slobodu robiť veci ako chcú, dokonca ich robiť aj zle. A zároveň, aby tí, ktorých títo ľudia riadia ich mohli rovnako slobodne vymeniť, kľudne aj zle.
Dobrí dobrého nevyhodia, dobrý od zlých odíde aj sám. Takto sa vytvoria skupiny dobrých a skupiny zlých. Takto to funguje medzi štátmi aj medzi firmami (až na deformácie spôsobené zákonmi).
Krásne je to, že každý považuje za dobré a zlé niečo iné a teda to umožňuje, aby si každý našiel tú svoju skupinu.

Trénovať asertivitu

Môžeme mať pravidlá aké chceme, no tým zlým nezabránia ich porušiť a tých dobrých obmedzujú. Tí zlí poznajú svoje práva perfektne, tí dobrí nie sú zruční v ich presadzovaní. Komu teda reálne slúžia?
Podľa mňa by sa každý z nás (najmä tí dobrí) mal učiť presadzovať svoje záujmy. A to aj bez znalosti práva. Každý by mal byť zodpovedný za seba a štát by nemal chrániť ľudí pred ich vlastnou hlúposťou alebo pasivitou. Keď sa nevieš brániť, tak sa opýtaj - pomôžeme, keď sa nechceš, tak si trp.

Ak sa zamestnanec prejaví ako schopný, povýšia ho a on začne robiť prácu, ktorá je preňho nová. Ak ju zvládne, povýšia ho opäť. Služobný postup pokračuje tak dlho, až sa pracovník dostane na funkciu, na ktorú už nestačí. Viac...

Výrok z papieriku v čajovni: Ak nechcete aby sa o tom dozvedeli, nerobte to!
Tuhľa je príklad http://zenhabits.pbworks.com/Radical-Transparency ako by to možno mohlo fungovať. Je to len experiment s dosť nereprezentatívnou vzorkou no zamýšľam sa už nad tým nejaký čas a páči sa mi to.
Wikipedia má nejaký systém ako eliminovať sabotérov a celkovo si myslím, že ľudí nevzrušuje robenie zla keď im v tom nikto nebráni - proste to už nie je výzva. Niečo ako myšlienka zlegalizovať grafity s tým, že to tak sprejerov prestane baviť. Neviem či to niekto vyskúšal ale z vyjadrení samotných sprejerov vyplýva, že by to mohlo fungovať.
Nie je hrdinstvo modifikovať obsah stránky keď to môže spraviť ktokoľvek.
Stránka IDS systému Prelude kedysi fungovala ako wiki. Som sa veľmi začudoval, že im na tú stránku naozaj môžem napísať čokoľvek. Skúsil som to a keď som zistil, že sa to naozaj dá, hneď som po sebe škodu napravil a stránka vyzerala bezchybne ako dovtedy. Zároveň ju mnohí zlepšovali a pridávali obsah a majiteľ nemusel ani prstom pohnúť.
Z praktického hľadiska si predstavte nemusieť riešiť kontá, prístupové práva, bezpečnosť, veľa informačných systémov, správu toho celého, procesy a pod. Zároveň nemusieť veľa ľudí informovať - všetko rpedsa majú na webe. Keď je všetko vonku, netreba nič chrániť. A klienti vedia s kým majú do činenia - otvorenosť a úprimnosť zlepšuje vzťahy.