Na stretnutí riaditeľov akademických knižníc som prezentoval o vybraných zaujímavostiach a odporúčaniach ku stratégii informačnej bezpečnosti.
Bezpecnost on Prezi
Táto skvelá prednáška ma priviedla na niekoľko myšlienok. Ukazuje sa, že ekonomický aj právny systém je vitálne závislý na dôvere. Prečo jej teda nevenujeme dosť pozornosti a namiesto toho sa zaoberáme predpismi, ktoré nám hovoria čo nesmieme a čo musíme? Myslím, že preto, lebo pravidlá sú mimo nás, sú na papieri a to je jednoduché. Dôvera znamená zmenu v nás. Budovanie dôvery vyžaduje aby sme sa správali čestne a to je oveľa ťažšie ako napísať niečo na papier.
Bolo by dobre spraviť pár vecí:
Tým zlým by to zobralo vietor z plachiet, tým dobrým by to pridalo slobodu. Verím, že pravidlá je možné nastaviť tak, aby boli presné a predsa jednoduché. Nebudú dávať presný návod na to, čo mám robiť, budú viac apelovať na zdravý rozum každého z nás. Diskusie sa teda presunú z roviny právnej do roviny zdravého rozumu. Nebudeme sa učiť čo všetko nesmieme a čo všetko musíme, budeme sa učiť zdravý rozum. Tieto pravidlá si tak či tak stanovuje každá spoločnosť sama. Zákony sú v rôzdnych krajinách dosť podobné a predsa je situácia v nich úplne iná. Rozdielna je miera ich nerešpektovania.
Chceme či nie, svet riadia subjektívni ľudia. Nemám dôvod si myslieť, že predpisy tento svet posúvajú k lepšiemu. To, čo pomáha je kultúra, vzťahy, dôvera, sloboda... Chcel by som aby ľudia mali veľkú slobodu robiť veci ako chcú, dokonca ich robiť aj zle. A zároveň, aby tí, ktorých títo ľudia riadia ich mohli rovnako slobodne vymeniť, kľudne aj zle.
Dobrí dobrého nevyhodia, dobrý od zlých odíde aj sám. Takto sa vytvoria skupiny dobrých a skupiny zlých. Takto to funguje medzi štátmi aj medzi firmami (až na deformácie spôsobené zákonmi).
Krásne je to, že každý považuje za dobré a zlé niečo iné a teda to umožňuje, aby si každý našiel tú svoju skupinu.
Môžeme mať pravidlá aké chceme, no tým zlým nezabránia ich porušiť a tých dobrých obmedzujú. Tí zlí poznajú svoje práva perfektne, tí dobrí nie sú zruční v ich presadzovaní. Komu teda reálne slúžia?
Podľa mňa by sa každý z nás (najmä tí dobrí) mal učiť presadzovať svoje záujmy. A to aj bez znalosti práva. Každý by mal byť zodpovedný za seba a štát by nemal chrániť ľudí pred ich vlastnou hlúposťou alebo pasivitou. Keď sa nevieš brániť, tak sa opýtaj - pomôžeme, keď sa nechceš, tak si trp.
Source: coachingteams.eu
This one is my favorite. Isn't it creative?
Inspirating explanation of leadership styles by great and passioned conductor. I'll probably need to see it more times and think more about it because the message is not so clear but the point is deep.
