Do Indie som išiel nadšený a s veľkými očakávaniami. Potvrdilo sa však, že túto krajinu človek bud miluje, alebo nenávidí.
Hneď ako som vystúpil z autobusu ma oslovuje chlapík a pýta sa, kam idem. Ukazuje na neďalekú budovu a hovorí: "choď metrom!" Zatiaľ som dosť podozrievavý, viem že scamy (podvody na získanie peňazí od turistov) sú tu bežné, ale za pokus nič nedám. Prekvapilo ma, že mi neponúkol taxík alebo rikšu. Pri vstupe do metra je nápis: "Metro znamená bezpečie". A mimo metra je čo? Metro v Dilí je naozaj pekné (v porovnaní s okolím) a dobre funguje. Pri vstupe sú detektory kovov a rontgen na batožinu. Toto je asi to bezpečie. Vystupujem na mojej ulici a asi každých 10 metrov niekto niečo ponúka. Chcem byť milý tak sa s nimi aj pobavím, že reku do hotela idem. Síce nevedia aký hotel mám, ale okamžite ponúknu niekoľko lepších alternatív. Ja mám hotel zarezervovaný takže sa nenechám presvedčiť aj keď ponuky vyzerajú lákavo. Po ubytoaní sa idem vonku prejsť, dá sa so mnou do reči chlapík, varuje ma pred miestnymi podvodníkmi a chce mi ukázať chrám na konci ulice. Zdôrazdňuje, že nechce peniaze. Za pozretie nič nedám, tak prečo nie? Vedie ma k starej budove (akože ten chrám), ktorá nestojí ani za fotku tak ideme ďalej. Ukazuje biele kravy, ktoré by ma teoreticky ako turistu mali zaujímať ale tiež nič moc. Vedie ma ďalej a ja sa snažím pamätať si cestu. Na mape ukazuje kam ideme, ale akosi nie je schopný ukázať mi, kde sme. Cestu som už zabudol, ale nevadí, veď ľudí je tu dosť a nejak sa už len späť dostanem. Hovorí, že na stanici je to veľmi nebezpečné a ak chcem ísť do Varanasi, mal by som si lístok kúpiť vo vládnej turistickej informačnej kancelárii. Tá je dokonca na mape, znie to logicky, tak prečo nie? Turistiký informátor vyzerá veľmi milo ponúka čaj s mliekom a oznamuje mi, že všetko je beznádejne vypredané. Dokonca telefonujeme na stanicu, kde mi chlapík potvrdí, že majú voľný lístok až o 5 dní. Pýtam sa na alternatívu a po krátkom rozhovore dostávam perfektný plán cesty cez 3 ďalšie turistické mestá, plán zahŕňa prehliadky miest, dopravu a pod. To všetko "len" za 260 euro. Cena ma šokuje, lístok na vlak mal stáť okolo 30 euro. Môj spoločník stále opakuje, že život je dôležitý - nemám chodiť na stanicu!? Informátor zjavne vôbec nepočúval, keď som mu hovoril, že teraz ešte nechcem nič obzerať, chcem len ísť do Vranasi. Už ma dosť naštvali, tak sa slušne poďakujem a odchádzame. On, že je tu ešte jedna nevládna cestovná kancelária v ktorej sa môžeme tiež opýtať. Tam to prebieha presne rovnako, až na to, že cena je 150 euro. Som dosť vystrašený, zmätený a jaksi v prdeli. Skoro som to kúpil, ale hovorím, že si ešte musím na internete overiť, či moje lietadlo z Kalkaty je stále aktuálne. Hneď ma posadili za počítač s inernetom aby som si to overil. Lietadlo bolo OK, ale zároveň som našiel ďalšie, ktorým sa viem dostať do Varanasi za 50 euro! Toto mi teda nesedí a odchádzam aj z tejto kancelárie. Snažia sa ma všetkým možnými spôsobmi udržať, ponúkajú zľavy, chcú zálohu, hovoria aké je to nebezpečné na tej stanici a neviem čo všetko. Asi desiaty krát zdôrazňujem, že prídem zajtra a ak už zajtra lístky nebudú, tak je to môj problém. Celú situáciu komplikuje baba z Írska oblečená po indicky ktorá tu už mesiac cestuje a hovorí, že majú pravdu, a že to nie je vysoká cena. Ona predsa nie je tunajšia, nemá ma prečo klamať... Napriek tomu odchádzam, že si veci overím a prídem zajtra. Teraz už nasadili posledná zbrane, zjavne tušia, že keď si budem overovať tak prídem na niečo čo sa im nepáči. Chlapík ešte hovorí, že by som si mal kúpiť nejaké indické oblečenie aby som nevyzeral tak nápadne. Dlhú bielu košeľu aj tak potrebujem, tak súhlasím. Hneď naproti je obchod, beriem najlacnejšie čo majú a rýchlo preč. Lúčim sa so spoločníkom, ktorý sa ma ešte pýta, či sa nestretneme aj zajtra. Nakoniec s neho vypadlo, že by chcel topánky, že či mu nejaká nekúpim. Pripomínam mu, čo mi na začiatku povedal a odchádzam. Zavolal mi lacnú cyklorikšu, ktorá ma má doviesť domov. "Šofér" zas ponúka kopu lepčích vecí ako môj hotel, ale to netuší v akej prdeli som... Keďže všetko odmietam, ani sa mu nechce ma ďalej viesť. Vysadzuje ma obďaleč, ale tu to už našťastie poznám, tak pohoda. V hoteli si líham na posteľ a celý večer si premietam. Trochu sa ukľudním, obliekam novú, žiarivo bielu indickú košeľu, ktorá vyzerá ako pyžamo a vyrážam v ústrety istej smrti rovno na stanicu! Vonku je už tma, mám čierne trekové nohavice ale v kombinácii s bielou košeľou vyzerám ako by som mal oblek, proste provokatívne čisto a bohato. Na stanici už čakajú ďalší pomáhači oznamujúci, že stanica je zatvorená, ale že tu naproti mi lístok predajú. Aj toto to znie logicky. V agentúre naproti nemajú s lístkom žiadny problém, na druhý deň len za 1800 rupií (menej než 30 euro), zrazu sa všetko dá. Ale pre istotu tiež odmietam, tentoraz to naozaj skúsim na tej stanici. Je tam dlhý rad, ktorý sa mi nechce čakať. V rade stojí muž v uniforme, tak sa pýtam rovno jeho že, kde sa dá kúpiť lístok. Po anglicky vie len veľmi málo ale hovorí, že ďalší človek, ktorý sa na mňa medzičasom nalepil mi to ukáže. Ideme do ďalšej agentúry, kde za lístok chcú už len 950 rupií. To už vyzerá v pohode, takto nejako by to malo do Varanasi stáť. Ďalšie prekvapenie ma čaká pri platení - nedali mi lístok, ale len papierik, že po lístok si mám prísť zajtra. Risknem to, však aspoň budem mať lepciu ak ma zas ošklbú. Večer ešte čítam na Inernete: "neverte nikomu, kto vám povie, že stanica je zatvorená a v cestovke naproti vám predajú lístok." Sakra! No čo už...
Na druhý deň tam lístok naozaj bol. Chceli síce o 50 rupií navyše, ale som v suchu. Na internete uvádaná cena je 550 rupií. Takže ma aj tak ošklbali o polovicu. Večer už sedím v nočnom vlaku do Varanasi a len sa nad tým všetkým smejem. Cenná lekcia spolu s ďalšími podobnými ktoré som zažil ešte v ten deň ma učí ako prežiť v tejto divokej krajine.
PS: Viete v čom bol ten scam? Za tú najlacnejšiu indickú košeľu som zaplatil asi minimálne 4x viac ako je tu normálne zjednateľná cena. Môj dobrodinec na mne takto zarobil asi dve eurá :) A čo by asi bolo ako by som kúpil tú cestu? A koľko tu asi nechala tá škótka?
