Už z lietadla bolo vidno, že toto je niečo iné ako India. Diaľnice, čisté domy, hordy turistov, moderná, rozvinutá krajina a špeciálne pre Slovákov - prudko lacná. Z moderného klimatizovaného letiska kde mne a podobne naslepo cestujúcej Japonke najprv nechceli dať víza (reku že nemáme ani ubytovanie ani spiatočnú letenku - stačilo uznať colníkovu mimoriadnu dôležitosť a už to taký problém nebol) sa rovnako moderným a rovnako klimatizovaným autobusom dostávam rovno do centra kde ma prekvapí doosť veľká horúčava, je tu vyše 30 stupňov. V autobuse sa každého pýtali kam ide a všetci odpovedali rovnako - Khao San road - útočisko všetkých turistických návštevníkov Bangkoku. Prítomná skupinka Slovákov sa nezabudla vodiča pre istotu dvakrát opýtať, či už sme na mieste :) Ja som si to celé vysoko užíval. Dovolenka začína!
Hotel blízko centra za 4 eurá, žiadny smrad, čisto, príjemní thajci, zaujímavá medzinárodná komunita mladých ľudí z celého sveta. Na Khao San road to žije hlavne v noci. Cestou dostávate ponuky na thajské a rybie masáže (dáte nohy do akvária a ryby vám obžierajú nohy - vraj príjemné), tetovania, pozývajú vás do reštaurácií, barov, na výlety, predávajú obleky (títo sú extra sofistikovaní - za 2 dni sa mi snažili predať oblek 9 krát), tričká, suveníry (veľmi pekné). Na ulici sa griluje, varí Pad Thaj (thajské rezance s vajcom, zeleninou a mäsom - rôzdne kombinácie za jedno euro), morské príšery a palacinky! Btw. thajci varia rovnako skvele ako indovia, ale inak ;) Po ulici premávajú tuktuky, motorky, bicykle, autá, turisti, prostitútky... Toto všetko vynásobte desiatimi, doplnte mladých zábavychtivých ľudí z celého sveta, stlačte na 250 metrovú ulicu a vitajte na Khao San.
Len si tak chodím a teším sa. Stretávam rôzdnych ľudí, kecáme a predstavujem si, aké skvelé by bolo mať kamošov zo Slovenska. Veľmi by sa vám tu páčilo!
O dva dni stretávam Zani, s ktorou sme sa zoznámili cez jedno České cestovateľské fórum a dohodli sme sa, že sa stretneme v Bangkoku a pocestujeme spolu do Kambodže. V Ázii už bola veľakrát. Celé večery básni o okolitých krajinách a zo všetkého najviac miluje Japonsko.
Pozeráme mesto a ideme na výlet k plávajúcim trhom a odtiaľ k mostu cez rieku Kwai (už teraz sa teším ako si ten film doma pozriem). Z mesta sa mi najviac páčil Wat Po - komplex budhistických chrámov a kláštora, miesto na rozmýšľanie, ukážka pôvodnej Thajskej
architektúry, veľké a pokojné miesto na posedenie na mäkkých kobercoch pred všakovakými sochami zlatých Budhov. Podobne pekný je chrám Golden Mount (zlatý vrch) - fotogenické miesto z ktorého je výhľad na celé mesto.
Keď pôjdete do Thajska, nezabudnite navštíviť mesto Chiang Mai na severe. Ja som to nejak nestihol ale prakticky všetci cestovatelia, ktorých som cestou stretol o ňom a okolitom prostredí vysoko básnili.
Z Bangkoku odchádzame na ostrov Koh Chang. Je to dosť veľký ostrov z mnohými plážami a turistickými rezortami. Ozajstný tropický raj. Nečudujem sa, že tvorcovia filmu Pláž si za miesto jeho natáčania vybrali práve Thajsko. Všade palmy, čistý, príjemný piesok, celkom málo turistov, malé dedinky oddelené od seba nedotknutou džungľou, ktorá všetko obklopuje. Okolo ostrova je jedna cesta, ktorá to celé spája. Podobne ako v Bangkoku je
tu všetko rozvinuté, čisté a turistické. Akutát trochu drahšie, ale stále lacnejšie ako u nás. Je tu prakticky všetko čo na Khao San road ale pokojnejšie s oveľa menej ľuďmi.
Našli sme dobré ubytovanie. Večer si sadám do prúteného kresla na terasu a len tak sedím - robím nič. Toto som už naozaj dávno nerobil, prežívam veľké šťastie, slobodu, uvoľnenie.
Cítim ako oddychujem a vracia sa mi energia vyčerpaná z celoročných starostí rôzdneho druhu a chuti. Ráno si idem zabehať na pláž. Naposledy som behal prvého septembra čo vyústilo do zápalu pľúc (fakt neviem ako sa to mohlo stať) a prakticky dvojmesačnej choroby až do odchodu do Ázie. Všetky veci nechávam na piesku a len tak bosí bežím na hranici mora a piesku na koniec pláže (asi 1-2km) a späť. Kondička zostala v doma ale radosť z behania nie, proste nádhera. Cez deň prechádzame pláž, oddychujeme, kúpeme sa. Našli sme zaujímavú reštauráciu z dosák s výhliadkou na celú pláž, knihami a malými stolíkmi pri ktorých sa sedí na kobercoch na zemi. Po dlhom čase otváram knihu a len tak si čítam. Som šťastný ako blcha...
Pre predstavu o Thajskom turizme nakoniec pridávam pre mňa najintenzívjenší príklad - šnorchlovací výlet na Koh Changu. Ráno nás džíp vyzdvihne priamo u nás v hoteli a odvezie nás do 20km vzdialeného prístavu. Odtiaľ vyrážame loďou okolo štyroch maličkých ostrovov, pri ktorých si obzeráme morské dno. Máme okuliare a dýchaciu trubicu. Nedá sa povedať, že by šlo o nejaký podmorský raj, ale pre Slovenského suchozemca je to určite intenzívny zážitok. Predstavte si, že sa ocitnete v strede húfu stoviek farebných rybičiek. Je to divný
pocit, ako z prírodopisného filmu. Na jednom z ostrovou kde nikto nie je sa nachádza maličký chrámik, ktorého vchod strážia dvaja kohúti. Vo vnútri sú okrem sošky a vonných tyčiniek akési jednoduché vyrezávané a namaľované polená, ktoré nápadne pripomínajú penisy (ak niekto viete čo to symbolizuje, dajte mi vedieť). Zjavne tam nikto dlho nebol. Chcel som tam zapáliť vonnú tyčinku, ale zapaľovač bol rozmočený. Tak som aspoň polial už asi úplne suché kvety. Pomedzi šnorchlovanie sa na palube podáva thajské jedlo, čaj, káva a ovocie. Cestou späť máme ešte takú malú grilovačku a zastavíme sa nakŕmiť opice žijúce na blízkom ostrove. Z lode im hádžeme kôru z ananásov ktoré sme cestou pojdeli. Mňam. Po návrate doprava do hotela a to všetko dokopy za necelých 11 euro.
Po týchto oddychových a naozaj dovolenkových dňoch dostávam chuť zas na nejaké vzrúšo. Ráno vyrážame do Kambodže!